Ilustrácia z Etnografického atlasu Slovenska zobrazuje štedrovečerný stôl v Papíne. Nielen v tejto dedinke na severovýchode Slovenska odkladali pod štedrovečerný stôl sekeru. Bol to zvyk aj v iných oblastiach Slovenska, keď sa pod štedrovečerný stôl ukladali rôzne druhy poľnohospodárskych nástrojov, ako lemeš, motyka, rýľ a podobne. Ich prítomnosť mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. To zrejme platí aj o maselnici - nádobe na mútenie masla, ktorá stojí pri papínskom stole.
Ako píše v publikácii "Šťastie, zdravie, pokoj svatý..." etnografka Viera Feglová, okolo nôh stola sa takmer na celom Slovensku dávala reťaz uzamknutá zámkou, aby rodina držala pohromade. Neskôr reťaz v mnohých rodinách nahradil povraz.
"Na stole mali svoje miesto predovšetkým obradové chleby a koláče. Špeciálny chlieb kračun piekli na východnom Slovensku. V jeho strede bolo zapečené zrno, zelený petržel, mak, šípky a fľaška s medom. Na stole stál nedotknutý ako symbol úrody až do Nového roku, resp. do Troch kráľov, keď ho rodina zjedla, iba stred sa odkladal do siatin a na liečenie..." Počet chlebov bol rôzny, na východnom Slovensku boli na stole štyri, na západnom stačil ako symbol jeden bochník.
"Všetko, čo bolo na stole, pod ním, vedľa neho alebo zavesené nad ním, nadobúdalo pozitívne magické účiny a malo rituálny význam," uvádza Viera Feglová.
Štedrý večer sa chápal ako deň osudový, keď sa pomocou rôznych úkonov mohli určiť najhlavnejšie a najdôležitejšie udalosti nasledujúceho roka. A tak napríklad na východnom Slovensku na Štedrý večer gazdiná v podrepe chodila kvokajúc okolo stola, nasledovaná deťmi, aby rovnako chodila v nasledujúcom roku aj kvočka s kurencami.
Gazdiná predurčovala kvočku aj v inej povere. Nesmela vstať počas večere od stola, lebo by jej kvočky nechceli sedieť na hniezdach. O tom píšu bratia Bosákovci v knihe Zvyky a tradície na Slovensku.
vb
Štedrý večer v Papíne a inde...
