Už roky som chcel vyliezť cestu Traum und Wirklichkeit v rakúskej oblasti Hohe Wand. Čiže Sen a skutočnosť. Teraz sa mi zazdalo, že sen už môžem zmeniť na skutočnosť. Ale potom som sa pozrel na predpoveď počasia a vyplynulo z nej, že v Hohe Wand s veľkou pravdepodobnosťou začne pršať po dvanástej, takže cestu, ktorá prelezenie trvá až tri a pol hodiny asi vzhľadom na neskorší odchod z Bratislavy (7:30) nestihneme. Preto sme sa rozhodli, že skúsime kratšiu Betty a Paul. Tá by do dvanástej mala vysť. Tak sme sa v sobotu ráno vybrali do Rakúska. Odchod o 7:30, plánovaný štart lezenia o 9:30. Pokiaľ však nájdeme našu Betty.
Betty sme napokon našli, ale naliezala do nej iná dvojka. "Lezieme sedmičky," povedal mi rakúsky lezec stredného veku, ktorý do prvej dĺžky vyslal svoju partnerku, pretože druhá dĺžka je vraj ťažšia. "Okej," povedali sme si, "sedmičkoví lezci by to mali dávať rýchlo, chvíľu počkáme." Ale lezkyňa začala v tej prvej ľahkej dĺžke špekulovať, tak nám bolo jasné, že je to na dlhé lakte. Treba zvoliť iné riešenie.
Betty a Paul je vlastne dvojcesta. Keď dolezieš Betty, tak potom je choďákový traverz doprava, ktorým sa presúvaš pod časť cesty nazvanú Paul. Tam je najťažší šestkový úsek. Tak sme si povedali, že skúsime obehnúť Rakúšanov nejakou skratkou priamo pod Paula. Ale našli sme len nejakú nesympatickú roklinu - nejasnú chabo odistenú cestu, ktorá sa nám vôbec nepozdávala. Spomenul som si, že v sprievodcovi je uvedená cesta po susednom hrebeni - ktorá by nám mohla ukojiť naše lezecké chúťky. Cesta sa volá Draschgrat. Keď sme sa k nej dostali, tak sme pod ňou našli ďalšiu rakúsku dvojicu. Starší lezec bol však ústretovejší ako ten lezec pod cestou Betty. "My pôjdeme tadiaľ - ukazoval na šikmú rampu - "a vy môžete liezť po hrane napravo." Fajn, dobrá priateľská rada.
Skôr ako sme do cesty naliezli, testovali sme, či sa nám podarí stiahnuť z Bergsteigen.com topo cesty. Najprv to nešlo, ale potom signál nabehol a farebné topo pre štvorkovú - päťkovú cestu sme mali v mobile. Začali sme liezť a zistili sme, že v ceste je ešte jedna dvojka z Čiech, zasa zostava "on ťahá a ona istí". V tope sme našli aj variantu, ktorá nám v jednej z dĺžiek umožnila liezť cez platničky, takže sme nedýchali na chrbát dvojiciam v ceste - a napokon sme im vďaka tejto obchádzke dali aj krátky náskok.
Kým sme hľadali neobsadenú cestu, tak sme stratili dosť času, a keď sme sa dostávali do posledných dĺžok Draschgratu, tak sme už počuli hrmenie a videli sme, že severovýchodne od Hohe Wandu požehnane prší. A tak čím vyššie sme šli, tým jednoduchšie sme sa istili, Miro napokon nabehol na polovičný lodný uzol. Našťastie, lezenie v tejto ceste nie je ťažké. Napokon sme došli na koniec cesty a vyhupli sme sa cez poslednú hranu skál na náhornú plošinu. Zbalili sme si veci - a začalo pršať.
Bohovia k nám boli milosrdní, veď už dávno minula dvanásta hodina, na ktorú boli v predpovedi prvé zrážky. Zašili sme sa do nejakého prístrešku v lese a vyčkali sme, kým sa lejak vyprší. Potom sme sa ešte išli pozrieť na skaly, či náhodou niekto z lezcov, ktorí boli pod nami a nestihli doliezť pred dažďom, nepotrebuje pomoc. Zdalo sa, že všetci sú v pohode. Možno sa im podarilo schovať pod nejakými prevismi.
Začali sme si prezerať steny, medzi ktorými sme liezli. Dvojka, ktorá nám zabrala Betty a Paul, cestu úspešne doliezla. A finálna stienka Paula vyzerá veľmi zaujímavo. Domnievame sa, že sme našli aj finálny 6+ úsek cesty Traum und Wirklichkeit. Tiež vyzerá zaujímavo - zistili sme, že sme liezli tesne v susedstve tejto cesty. Stačilo pár krokov doprava a mohol som si zmeniť sen na skutočnosť. Alebo aj nie...
Vytiahli sme z ruksaku topá, ktoré som si pred výletom v hlbokej noci tlačil a zistil som, že obaja sme mali vytlačené topo Draschgratu... Bolo nakreslené na tope cesty Traum und Wirklichkeit. Hlavne, že som ho dolu pod stenou sťahoval znova z Bergsteigen.com.
Potom sa už nič zvláštne nestalo, iba to, že sme znova nezmokli. Keď sme došli na kryté parkovisku k autu, začalo znova liať. Ale my sme znova boli pod prístreškom. Lebo aj také kryté parkovisko je na Hohe Wande.
Poznámka: Draschgrat by mohlo znamenať porazený, alebo rušný hrebeň. Rušný určite je. My sme ho v sobotu liezli ako tretia dvojica a za nami v ňom bola ešte jedna dvojica, ktorá tam prežila aj lejak. Skaly nepadali, ten zlovestný zvuk sme počuli len z nejakej línie ďalej napravo. Draschgrat je ľahká cesta, v ktorej je viacero variantov, podľa sprievodcu obtiažnosť najviac 5-.
Na výlete v Rakúsku sme síce cestu Betty a Paul nevyliezli, ale našli sme na Hohe Wande príjemnú odpočinkovú cestu Draschgrat.
