Film: Mimozemšťan spod Tatier na K2

Na stránke Red Bull je verejne dostupný nový 65-minútový film K2: Neuskutočniteľný zostup (K2: The impossible descent) o tom, ako v júli 2018 tridsaťročný polský výškový lyžiar, horský bežec a horolezec Andrzej Bargiel vyliezol bez použitia umelého kyslíka s lyžami na druhú najvyššiu horu sveta K2 (8611m) a potom ju na lyžiach aj zišiel. Zlyžovať Kádvojku a navyše bez použitia umelého kyslíka je výkon akoby z inej planéty, hodný mimozemšťana, alebo aspoň náčelníka himalájskych Šerpov. Andrzej Bargiel nie je ani jedným, ani druhým, ale jeho organizmus je nepochybne veľkým darom prípady. Andrzej má desiatich súrodencov. A všetci sa mu podpísali na lyže, na ktorých sa vybral na K2. Ako vraví, doma ich bolo tak veľa, že keď mohol, hľadal samotu. A nachádzal ju na lyžiach. Vyrastal v Rabke, v poľskej dedine, z ktorej do Tatier nemal ďaleko.

Andrzejov mladší brat Bartlomiej bol spolutvorcom Andrzejovho úspechu na Kádvojke - ako pilot dronu mu pomáhal naplánovať zjazd a tiež ho počas lyžovania na kopci pomocou dronu navigoval. (A nielen jeho - dronom naviedol na správnu cestu aj zatúlaného horolezca na susednom Broad Peaku.) Popri tom stihol aj natočiť Andrzeja, vďaka čomu tiež mohol vzniknúť tento úžasný filmový dokument. Na tento účel Bartlomiej prestavil softvér dronu, aby ináč meral výšku a zvýšil výkon jeho motora.

Využívanie dronu na prieskum i navigáciu bolo jedným z kľúčov k úspešnej lezecko-lyžiarskej akcii na K2. Trasa, ktorou ju Andrzej zlyžoval, bola umne poskladaná z viacerých známych výstupových trás. Bez tohto plánovania a podstatnej maličkosti, akou je kvalitná predpoveď počasia, by Andrzej ťažko zišiel horu, ktorá má desivú štatistiku - z každých štyroch odvážlivcov, čo sa na ňu šplhali, sa jeden nevrátil.

Andrzej má zrejme aj cit pre patričnú mieru rizika - hoci jeho strop vnímania rizika je nepochybne omnoho vyšší, ako má väčšina ľudí. O zlyžovanie K2 sa pokúsil aj v roku 2017. No vtedy po zvážení okolností od pokusu ustúpil. Z neúspešnej expedície si odniesol predstavu trasy, ktorou by sa to dala hora zlyžovať. Podobne neskôr, v roku 2019, nešiel do rizika na Evereste, keď odstúpil od riskantného prechodu ľadopádom Khumbu. Nad ľadopádom sa týčil mohutný serak, ktorý hrozil že už-už padne na trasu, ktorou horolezci mali prechádzať.

Ani dobré načasovania a rozvážne rozhodovanie sa by ale nebolo na Kádvojke nič platné, nebyť Andrzejových "mimozemských" schopností. O nich vypovedá napr. historka, ako sa v roku 2010 ako 22-ročný zúčastnil na Kaukaze bežeckých pretekov na Elbrus. Tie preteky prebiehali tak, že najprv sa na vrchol vybrali porotcovia a potom po patrične zvolenom časovom odstupe na vrchol vyštartovali aj pretekári. Ale stalo sa nemožné, pretože Andrzej porotcov predbehol a na vrchol sa dostal skôr ako tí, ktorí tam mali zaznamenávať príchod súťažiacich. Dokonca musel pre videozáznam ešte raz zopakovať príchod na vrchol.

Niečo podobné, čo ilustruje jeho nadpriemernú výkonnosť, sa mu stalo aj na K2. Tam v noci z 21. na 22. júla nocoval v 4. tábore vo výške 8000 metrov. Ráno ho zobúdzal štrngot výzbroje horolezcov, ktorí vystupovali na vrchol. Andrzej vyštartoval o šiestej ráno a horolezcov, ktorí ho predtým budili, predbehol. S lyžami na chrbte bol na vrchole na poludnie. Tých istých horolezcov, ktorých predbehol počas finálnej fázy výstupu, potom znova stretával pri zjazde nadol - s obavami, aby na nich nespustil snehovú lavínu. Z filmových záberov z vrcholov osemtisícoviek sme zvyknutí na ťažko, prerývane dýchajúcich horolezcov, ktorí bojujú so zónou smrti. Všimnite si, ako vo filme dýcha Andrzej.

Ktovie, čo by na to, že Poliak zlyžoval z vrchola Kádvojky do základného tábora vo výške 5000 metrov za šesť hodín, povedali duše tých osemdesiatich siedmich lezcov, čo na "hore smrti" zahynuli. Možno aj to, že je nielen akoby z inej planéty, ale má aj šťastie, ktoré mnohí z nich nemali, keď ich hora "pozdravila" nevypočitateľnou lavínou. Ináč, podľa štatistík aj v deň, keď Andrzej zlyžoval Kádvojku, zahynul na nej po páde pri zostupe japonský lezec...

Andrzejovi sa podaril výkon z kategórie tých, ktoré ďalej posúvajú ľudské možnosti. Vo filme sú strhujúce zábery z Messnerovho traverzu - úzkeho hrebienka nad strmými zrázmi, kde prekonával najťažší úsek zostupu. Prechod Messnerovho traverzu si najprv pomocou cepínu a istenia na lane pripravil a potom ho dal ešte raz pri ostrom zjazde celého kopca.

Film má aj slovenské titulky. Tuším sa oplatí viac si všímať značku Red Bull.

Na záver filmu Andrzej zhodnotil, čo sa mu podarilo: "Moja mama mala 11 detí. A to je ťažšie ako zlyžovať K2."