Odkedy leziem, dostávam sa často do konfliktu s rodinnou. Nevenuješ sa nám, v záhrade treba pomôcť a podobne.
Priznávam. K práci v záhrade mám odpor a nebol som v nej možno pol roka. Beriem to ako koníček pre rodičov, aby na staré kolená nezdreveneli. Akonáhle človek prestane robiť, ide to s ním dole vodou (parádna výhovorka).
Minulý rok ma však otec prehovoril, aby som ostal doma a pomohol s kurníkom. No nech sa páči:
Príjemná sobota. Všetci sú na Kaľamárke. Len ja a môj otec sme ako celé moje detstvo zadrbaní v záhrade alebo na stavbe domu. Spoločných eventov na slovenskej malte sme zažili už veľa. Môj otec je megalomanista (túto vlastnosť som po ňom zdedil pri rozprávaní príbehov).
Túto sobotu si vymyslel stavať kurník (alebo slepín?). Keďže mať domácu farmu je teraz trendy a silno hipsterské (aj keď vajce je vlastne menštruácia sliepky ako povedal môj FB Vegan friend).
Oplotenie sme spravili z karirohože s poctivým betónovým základom pre stĺpiky v debniacej tvárnici, alebo ako my vo fachu vravíme: z détéčka 30x30x40. Pre predstavu laika: väčšinou sa vykope diera priemeru tak na štych z lopaty do hĺbky 40 centi a požehná sa to trochou betónu. Môj otec je samo-študovaný inžinier stavieb pre atómové vojny. Ak by ste videli náš záhradný hajzel, pochopili by ste... Samoška je do základu narvať všetko železo, čo sme našli v záhrade. Betónujeme a po štvrtej miešačke hotovo.
Nastupuje oplotenie. Tatko odnikiaľ prinesie obrovskú kari rohož, ktorú prizváram na stĺpiky, zarežem na mieru a farbím základnou červenou. Ďalší postup je zmontovať bydlisko pre sliepočky. Tatko s prístupom profesionála vyberie zdrap papiera, uhlíkom napíše zoznam a už ťahám do Hornbachu pre OSB dosky.
Celý nákup trvá asi 2 hodiny, keďže stále niečo zabúdam. Ako tak nakladám dosky s rozmerom 1,25×1,25 m, ani na sekundu nezapochybujem o daných rozmeroch. S úsmevom si predstavujem naše sliepočky na verande haciendy.
Pristávam doma a začíname montovať. Otec sa nezaprie a vyťahuje dva polystyrény, ktoré som sa mu snažil už dva roky vyhodiť a víťazoslávne na mňa vyskakuje s tým svojím: Vidíš! Vravel som, že sa to ešte zíde! Zateplujeme spodok haciendy. Kladivo sem, skrutka tam, olalá a je z toho hlavolam. Otec veru nie je merač z povolania a udivuje sa, prečo mu chýba cm sem cm tam. Po názornej explikácií problému je vec zrejmá a pokračujeme ďalej v zavesení na nosnú konštrukciu. Zavesíme asi 40 cm do luftu. Naše sliepočky totiž v suteréne svojej haciendy budú mať bazén a popolčekovú umývareň. Zas niekto príšerne veľa gúglil. Budiš.
Po 10 hodinách prichádza mama a pýta sa, ako sa tam ten pes dostane? Vo vnútri sa pýtam, prečo pes? Keď vidím otca, ako sa dusí pivom od smiechu, tuším dáku zlobrotu. Pani domu by nikdy neprivolila mať na záhrade kurín, tak jej tatko nakecal, že je to pre psa. Ani sa nečudujem jej zmäteniu, keďže priestor, ktorý sme vytvorili, je vhodný aj pre dvoch 80 kilových psov. Do večera sa na tom bavím pri maľovaní siete.
Celý život určite nie je o lezení. Srandu si človek užije aj na dvore s tatkom. Raz keď sa jeden z nás pominie, ten druhý si môže spomenúť na chvíle ako táto.
Otcom zdar!
Autor: Peter Kalafut
Prevzaté zo stránok Horolezeckého klubu Filozof: >>
