Niekto to označuje ako radosť, niekto ako egoizmus. Čo mám na mysli - no predsa lezenie. Radosť z lezenia bola kedysi spojená s pohybom na skalách, vo voľnej prírode. V posledných rokoch sa presunula aj do lezeckých hál, telocviční. A egoizmus? Ten býva štandardným obvinením, ktoré zaznieva napr. v diskusných fórach o horolezectve, keď dôjde v horách k nejakej nehode. Že lezci egoisticky myslia len na svoje pôžitky a potom trpia nielen sami ale aj ich blízki. Skutočne, radosť z lezenia môže byť niekedy na hrane. Všetko treba robiť zo správnou mierou - to je univerzálna zásada. Aj pri jej dodržiavaní sa dá radosť z lezenia zachovať, ba dokonca aj rozdávať.
Bratislavský lezec Igi Marks a jeho priatelia založili projekt #coloursofclimbing, ktorý má na svojej internetovej stránke motto "Máme radosť, že majú iní radosť! Máme radosť, že robíme druhým radosť." Igi a jeho spolulezci chodia na lezecké výlety a prinášajú z nich motivujúce fotografie na stránkach Coloursofclimbing.sk. V blízkom čase chcú rozdávať radosť záujemcom o lezenie aj prostredníctvom kurzov a workshopov.
Igi spolu s ďalšou účastníčkou #coloursofclimbing, Lili Wienkovou, teraz naštartovali nové kolo lezeckého rozdávania radosti, do ktorého prizývajú ďalších lezcov a aj nelezcov - nazvali ho LEZ A ŠPORTUJ PRE DOBRÚ VEC.
Podstatou projektu je liezť (športovať) a za každé lezenie (športovanie) symbolickou sumou prispieť človeku, ktorý potrebuje pomoc. A aj takto prezentovať lezcov (a športovcov) ako ľudí, ktorí vedia pomáhať nielen na skalách a v svojom okolí, ale aj v bežnom živote a neznámym ľuďom.
V tomto konkrétnom prípade chcú pomôcť invalidnej Martinke, aby sa dostala k elektrickému skútru. Viac o zbierke sa dozviete na stránke LEZ A ŠPORTUJ PRE DOBRÚ VEC.
Vlado Bibel
