Ľadíky na Medených hámroch po druhé

Lezenie v bratislavskej zemepisnej šírke a v malokarpatskej nadmorskej výške je aj kvôli globálnemu otepľovaniu vzácnosťou a nie je zadarmo - na Medených hámroch sa zaň platí zablateným lanom.

Naozaj škoda, že sme sa na Hámre prišli pozrieť, keď denné teploty vyskočili nad nulu (20.1.2024). Keď je odmäk a sneh chýba, treba po lezení čistiť lano od blata... Zavesili sme si ho na strom nad ľadmi, nad ktorými bolo namiesto snehu blato. Takisto ako minulý rok. (Tieto ľady sú naľavo od sektorov Platňa a Štôlňa.) Ako naschvál je najbližší strom nad línou, ktorá sa najviac hodí na lezenie možno až o 15 metrov nad ľadmi, takže ťahaniu lana po zemi sa nevyhnete. Podľa fotiek uverejnených na Facebooku na tomto mieste skúšali v zime liezť viacerí lezci. Možno by stálo za to sa tam ísť pozrieť a vymyslieť tesne nad ľadmi nejaký zimný borhák. Alebo tam zasadiť bližšie k stene nejaký stromček? Ten by poslúžil budúcim generáciám hámrovských ľadolezcov.

Ako keby som sa znova učil od začiatku liezť - nielen preto, že (kvôli mäkkým podrážkam na topánkach) jemne cítim náprstné kostičky na nohách ale aj preto, že som sa párkrát zošuchol na hornom lane a v hlave mi prebleskujú spomienky na také nováčkovské pocity, keď na vertikále spoznávaš, čo drží a čo nie.

Sekať cepínom a vrážať hroty mačiek do ľadu treba energicky, ľad nemožno hľadkať. Jano je lepší sekáč ako ja.

Párkrát sa stalo, že po zaseknutí cepínom odletelo dolu kusisko ľadu. Cestou k nášmu ľadu sme videli veľké bloky popadaného ľadu. V minulých storočiach by ich asi niekto odviezol do nejakej grófskej ľadnice. Ale, v každom prípade, nebolo by dobré byť na mieste, kde takéto bloky ľadu padajú.

Viac o lezení na Medených hámroch