Lievik na kamene
Liezli sme Májovú (5+). To je cesta, ktorá vedie bezprostredne vedľa Dedovho odkazu, Strednej a Fiťfiriťa - to všetko sú cesty, ktoré, ak sa lezú až nahor, tak sa tam spájajú do paralelných dvoch posledných úsekov, pod ktorými sú v chodeckých pasážach voľné skalky. Tie sa neuvoľňujú natoľko pri postupe nahor ako pri zlaňovaní.
Ja som už liezol prvú dĺžku Májovej, keď zhora niečo preletelo. Necítil som sa byť natoľko ohrozený, ale Boris, môj spolulezec, v blízkosti ktorého to padalo - buchotalo, áno. Škoda, že lezci, ktorí zlaňovali a rozhýbali pri tom kamenie, nezbehli radšej dole po chodníku, keď doliezli svoje cesty na vrchol... Neboli na takýto zostup pripravení, nevzali si do cesty aj nelezeckú obuv. Pritom zídenie chodníka asi nezaberie omnoho viac času ako zlaňovanie trojčlenného lezeckého družstva. Je to prosba pre všetkých, ktorí chcú vystúpiť až na vrchol v obľúbenom vejári ciest napravo od Dračieho kúta - radšej nezlaňujte.
V poslednú októbrovú sobotu sa k uvoľneným skalkám pripojili aj nejaké tie lietajúce halúzky - to vtedy keď zadul poriadny víchor, ktorý očesával stromy, ale našťastie stalo sa to iba párkrát. Ináč sa liezlo fajn.
Hrádocká klasika
K histórii Májovej - cestu vytvorili v roku 1976 Ľubomír Rybanský ml. a I. Benda. V roku 2020 ju Ľ. Rybanský ml. doistil, čo vyvolalo protesty zástancov nedoisťovania lezeckých klasík. Teraz sú v ceste v kľúčových miestach borháky. Len na dvoch miestach som si pomáhal frendom, pričom jeden som vzápätí zrušil. Párkrát som založil slučky na stromy, či na ich pahýle. Bez tých borhákov by som potreboval celkom inú - poriadnu - zakladaciu výbavu, či absenciu pudu sebazáchovy. Zaujímalo by ma, koľko bolo v ceste pevných istiacich bodov pred doistením v roku 2020.
Hneď na začiatku cesty som urobil hlúposť - vliezol som do nepríjemného neistého zárezu vľavo namiesto toho, aby som použil pevnú stienku s jedným borhákom. Keď som z tej krátkej pármetrovej šlamastiky vymotal, tak som si už "užíval" tvrdú päťkovú hrádockú klasu. Cesta sa mi zdala byť o niečo ťažšia ako Fiťfiriť, ktorá má v jednej dĺžke rovnaké ohodnotenie 5+.
Znova o štand viac
Po skončení druhej dĺžky začína takmer choďák. Opakoval sa podobný scenár ako na ceste Fiťfiriť. Ten ľahký úsek sme preliezli - prešli, pričom sme sa istili a potom sme urobili ďalší štand pod stienkou, nad ktorou bol finálny kút. Takže sme si z cesty znova vyrobili "štvordĺžku". Toto riešenie sa mi zdá byť lepšie jednak preto, lebo sa v dvojici pri doleze lepšie vidíme, počujeme, a keď nás spája "kratšie" lano, je menšia pravdepodobnosť, že lanom niečo zošuchneme nadol. A samozrejme aj trenie lana je pre prvolezca menej zaťažujúce.
Finálny kút sa dal liezť aj po stienke, ale pomohol som si rozporom. Azda to bol ten správny kút - bol napokon kratší, ako sme očakávali, ale ako celá cesta, nebol zadarmo. Čiže aj po druhej hrádockej ceste opakujem znova - pekné lezenie - ako to už býva, keď to nie je celkom zadarmo.
Upozornenie: Lezenie je prudko návykové a uvedené skúsenosti sú vysoko subjektívne. Berte ich s rezervou a verte najmä vlastným silám a schopnostiam.
Druhýkrát na andezitových skalách na Hrádku a znova pekné výhľady za odmenu. Ako sme preliezli cestu Májová.
