Ján Blaho na dne Limbašskej vyvieračky skúša, či pod štrkopieskom nenájde otvor, ktorým prichádza voda.
Viete, že aj v Malých Karpatoch sa dá potápať - a až do dvanástich metrov? Dokázal to jaskyniar - potápač Ján Blaho v Limbašskej vyvieračke - až v takej hĺbke bola jeho ruka ponorená do jemného štrku na dne vyvieračky. Limbašská vyvieračka je úzka puklina v skalách, cez ktorú pramení voda nad dedinkou Limbach na východných úbočiach Malých Karpát.
Začiatkom apríla sa vyvieračka zaplnila vodou a to po predošlých prieskumných prácach na vyvieračke Ján Blaho využil. Cez úzku puklinu sa ponoril až na dno vyvieračky. Nie je to nič pre klaustrofobikov - ale to jaskyniari nebývajú. Na dne potápač - jaskyniar ešte skúšal, či za štrkopieskom, cez ktorý prúdi voda, nie je voľný otvor, ale nepodarilo sa mu ho v jemnom štrku nahmatať. Zrejme to počká na obdobie sucha, keď by malo byť možné jemný štrk odstrániť a hľadať prienik do krasových puklín, cez ktoré voda prúdi do vyvieračky.
Pokusmi so sfarbenou vodou vedci zistili, že do vyvieračky prichádza voda až z doliny Prepadlé, ktorá je na západe za karpatským hrebeňom vzdialená vzdušnou čiarou od vyvieračky 2 a trištvrte kilometra. O takej dlhej jaskyni v Borinskom krase môžeme spolu s jaskyniarmi snívať.
Keď som tento text ukázal J. Blahovi, zareagoval takto - "všetko sa točí len okolo mňa, čo ma veľmi neteší, ako keby som len ja mal na tom všetkom zásluhu, ale to tak nie je, je to tímová práca... zásluhu na úspešnom ponore majú všetci zúčastnení, ktorí pomáhali, spolupracovali na tom, aby sa takéto niečo mohlo uskutočniť."
Málokomu sa podarí za svoj život dostať na dno vyvieračky suchou nohou. A ešte ťažšie je dostať sa na dno vyvieračky, keď je v plnej aktivite, čiže celá zatopená. Speleopotápačovi Jánovi Blahovi sa to s pomocou ďalších jaskyniarov podarilo.
