Akoby sme liezli po chrbtových žraločích plutvách. Taký zážitok poskytuje skalná hrana Woachtalakante v rakúskom Höllentali neďaleko chaty Weichtalhaus. Hrebienok Woachtalakante sa zdvíha hneď nad chodníkom a kráča pod ním každý lezec, či turista, ktorý používa známe schody Schönbrunnerstiege, aby sa dostal pod často lezenú stenu Blechmauer. Možno práve v tých schodoch je problém tej cesty, pretože lezecká línia vedie nad nimi a chodci pod ňou sú potenciálnym terčom padajúcich skál. Hranu preto treba liezť veľmi opatrne. Ale zas tak veľa voľných skál sme na nej nenašli.
Hrana sa vypína na rozhraní dvoch stien - Gaisbauerwandu a Predného Blechmauera. Známa je pod viacerými názvami - Blechmauernkante, Woachtalakante, alebo Weichtalkante.
Borhákmi ju výborne odistili Martin Simek a Willi Maca v roku 2004 a vzhľadom na to, aká je to lákavá línia, je pravdepodobné, že sa liezla už predtým. Vyšmýkaná ale nie je, na rozdiel od susedných klasík v stene Gaisbauerwand. To asi súvisí s tým, že je prekvapivo menej známa, hoci ju má každý lezec, ktorý kráča na Blechamuer doslova nad nosom. Možno je to tým, že ju "nabúchaní" blechmauerskí lezci považujú za príliš ľahkú.
Cesta dlhá 120-130 metrov má 5 pomerne krátkych, maximálne tridsaťmetrových dĺžok, najťažšie sú podľa topa z Bergsteigen.com za 5. Ja by som všetky známky obtiažnosti zvýšil o jeden stupienok, z trojok by som urobil štvorky atď. Moje subjektívne hodnotenie je, že je to pekná ľahká šestka.
Cesta s východnou orientáciou je zrejme po väčšinu dňa schovaná pred slnečnými lúčmi, tienia ju susedné steny, takže je dobrá aj na horúce letné dni (koncom septembra bola do 15:00 v tieni). Slnečné lúče nás zohriali až po doleze. Z cesty od parkovísk pri chate Weichtalhaus je dostupná za pár minút.
V septembri 2026 na Woachtalakante došlo k úrazu, keď sa jeden český lezec pri zlaňovaní preletel 60 metrov (?!). Ale z vrcholu cesty sa dá zísť po "chodníku" Blechmauernsteig. Ja som to občas schádzal pre istotu zadkom napred, čiže zliezal. Je to strmé, ale krátke. Niektorí lezci sa tam istia, lebo pevné lano je natiahnuté len na prvých metroch tejto zostupovej trasy.
Ešte k tomu súbehu cesty po hrane a schodov Schönbrunnerstiege, vedúcich do údolia Grosse Höllental - asi by bolo lepšie, keby si ľudia pod tou hranu nasadili prilby, ak hore niekto lezie. A mala by ich o tom, že je to takto bezpečnejšie, informovať nejaká ceduľa.
Podrobné info o ceste na Bergsteigen.com.
Viac o lezení v Raxe, Höllentali
Webkamery - Dolné Rakúsko
Test a foto: Vlado Bibel
