Pozdrav od Jazmíny: Achtung, Stein!

Boli sme v štvrtok liezť na Thalhofergrate v Rakúsku. Je to výborná, väčšinou pevná skala. Cesty niekedy až nadistené. Niekto mal pasiu vo vŕtaní. V sedmičkovej ceste Thaliplatte, do ktorej naliezol môj spolulezec Juro, istenie prehustené nebolo.

Hore, v línii napravo od Thaliplatte, neúnavne cvičila na sedemplusovom pilieriku dlhovlasá lezkyňa. Vlasy ako hriva jej viali vo vetre. Bola to Viedenčanka Jasmine, ale to sme sa dozvedeli až neskôr.

Juro si pekne ukrajoval metre zo svojej cesty, keď to Jasmine s pilierikom vzdala. Však tam už bola poriadne dlho. Začala traverzovať naľavo a dostala sa až nad Jura, ktorý bol zaujatý lezením a nevedel o nej. To by nevadilo, keby Jasmine nezatraverzovala do výraznej vhĺbeniny a zakrátko nezakričala:

"Achtung, Stein!"

Videl som , ako z diery vyletel kameň veľký tak na pol päste. Rútil sa presne na Jura, ktorý si samozrejme nevzal do cesty prilbu. Preletel tesne za jeho chrbtom.

Juro mi potom povedal, že sa stihol pritlačiť ku skale. Jasmine mu už ďalší pozdrav neposlala, a tak cestu pekne doliezol.

Do tej diery som potom tiež nazrel a ešte tam čaká nejaké skálie na ďalší "pozdrav od Jazmíny".

Thalhofergrat je skalný hrebeň dlhý necelých 200 metrov a s lezeckými cestami dlhými aj vyše 30 metrov. Pomerne pevná vápencová skala, ktorá je pre pohodlných lezcov príťažlivá z viacerých dôvodov. Je veľmi blízko cesty. Za necelých 10 minút po krátkom stúpaní ste pod skalou. Hrebeň vedie z juhozápadu na severovýchod, čo môže byť pre veternom počasí veľmi dobrá konštelácia. Ak fúka z juhu, tak prejdete na severne orientovanú stranu hrebeňa a ste v zátiší. Cesty sú totiž po oboch stranách hrebeňa. A hrebeň nemusíte s vecami preliezať, alebo obchádzať. Matička príroda v ňom urobila dieru, cez ktorú sa v pohode s vecami prenesiete. Správcovia skaly "skalný tunel" vybavili kramľami a ocelovými lanami. Podobne je to aj so slnkom - dopoludnia leziete na slnečnej juhovýchodnej strane a popoludní prejdete za slnkom na severozápadnú stenu. Alebo naopak, ak leziete v lete, vyberiete si stenu, kde je tieň.

Zopár ciest je na Thalhoferi extrémne husto oddistených. Ale nájdu sa aj také, kde istenie zodpovedá bežným štandartom. Skala je obvykle pevná, ale "kámoška erózia" aj tu pracuje. Poklepávať, poklepávať... ale možno menej ako inde.

Hodnotenie ciest väčšinou sedí, ale našli sme tu aj šestky, ktorým by sme pridali do hodnotenia náročnosti plusko.

Pri pohľade na mapu vidno, že Thalhoferský hrebeň je pokračovaním Peilsteinskej skalnej steny. Obe oblasti sú veľmi blízko.

Viac o lezení na Thalhofergrate