Skalná veža nad Cisárovým prameňom v Höllentali (Kaiserbrunner Turmstein) nie je nijako zvlášť vysoká. Napriek tomu sme si na nej už dvakrát "vylámali zuby". A pritom za všetko mohla čudesná kombinácia okolností – a trochu aj naša vlastná múdrosť.
Prvýkrát sme sa na ňu vybrali v júlových horúčavach (>30°), a keď sme až takmer na pravé poludnie našli miesto, kde sa podľa nás mala začínať dvojdĺžková cesta Westside Story (náročnosť 6-, 50 m), slnko nás nielenže spaľovalo, ale svietilo nám aj priamo do očí. Maličkosť, že cesta má mať západnú orientáciu a volá sa vtipne Westside Story, čiže Príbeh na západnej stene, sme veľkoryso prehliadli. Stihol som však domnelú líniu cesty nafotiť. Netušil som, že práve tieto fotografie nás o rok neskôr privedú k ďalšiemu blúdeniu. Našiel som totiž na nich dva istiace body, nad ktorými som predpokladal ďalšie a hore sa črtalo čosi ako špára, ktorá pri postupe v ceste mala byť podľa dostupných popisov cesty kľúčová - so sokolíkmi i spoďákmi...
Po vyše roku sme sa na Westside Story vybrali znova. Tentoraz boli klimatické podmienky priaznivejšie a do veže sme dokonca aj nastúpili na mieste, ktoré sme objavili pred rokom.
Už skutočnosť, že som do cesty musel nastupovať za pomoci starej slučky v hodinách, mala vyvolať naše podozrenie. Ja som ju ale poistil našou slučkou a za pomoci dobrých chytov som postupoval v zemovkovej diagonále až po báječný odštep, kde sa mi na druhý pokus podarilo založiť frienda. Potom som zmenil smer postupu, pretože na obzore bol hrdzavý nit, v ktorom tiež visela nejaká stará slučka. Pôvodne som mal predstavu, že keď vykuknem nad nit, tak konečne uvidím líniu istiacich borhákov sľubovaných v tope. Zdola ich vidieť nebolo. Ale uvidel som len krásnu hladkú skalu, do ktorej sa len sotva dá nejaký friend založiť.
Zdravý rozum zvíťazil a o chvíľu som s malou dušičkou zlaňoval z hrdzavého nitu, ktorý našťastie nesklamal.
Napokon sme pochopili, že tá rozkošná trávnatá plošinka kam sa vylieza trojkovým terénom, nebude asi nástupovým miestom vytúženej Westside Story. K nej sa má podľa topa ísť terénom s hodnotením 1-. Takáto známka v obtiažnosti dovtedy ušla mojej pozornosti, a tak som ju považoval za preklep. Spolulezec Boris utrúsil, že je to snáď cesta pre jaskyniarov... Poplietlo nás aj to, ako je v tope nakreslený prístupový chodník. Ak presne neviete, kde končí dolná cesta Ga Gaga Gaa (6+), z nákresu nezistíte, ktorým smerom sa vydať na nástup Westside Story. Ale to nám došlo až po akcii.
Potom sme začali znova pátrať po ceste. Zlanili sme z plošinky a dívali sme sa najprv vpravo. Tam pod nami zíval priepastný zráz, nad ktorým sme videli lezecky veľmi zaujímavé terény. Dostať sa k nim však bolo možné iba zliezaním alebo pomerne riskantným traverzovaním. To nemohla byť hľadaná cesta. Išli sme preto ďalej nadol a doľava - a napokon sme ju našli. Tam na nás čakala - vysnívaná línia! Vyzerala veľmi dobre, prístup k nej bol pohodový a už zdola sa dali porátať borháky, presne podľa topa na Bergsteigen.com. Zjavne chytovatejší terén ako zapeklitá línia bez borhákov, o ktorú sme sa pokúšali predtým.
Nie je lezenie ako lezenie - kedže na môjho spolulezca od rána niečo liezlo, viac sme už neliezli. Tú pravú nájdenú cestu sme si nechali na ďalší pokus. Tamojšia skala je príliš pekne formovaná, aby sme na ňu zabudli. Na Slovensku by na nej asi boli navŕtané desiatky ciest.
Keď nad sebou objavíte osamelý nit so založenou slučkou, mali by ste pripustiť, že nemusí ísť o postupové, ale o zostupové istenie. Je dobré, keď vám to docvakne včas a nie ako nám na Skalnej veži nad Cisárovým prameňom.
Vydané: 2026-10-10
Aktualizované: 2026-10-10
Kategórie: Horolezectvo