V Höllentali na Starom koreni
Tu je nástup do Starého koreňa.
Nástup do Starého koreňa - v prvej dĺžke je ľahký rozlez, v druhej už ide zadok do vzduchu.
Približne takto vedie línia cesty v stene Vordere Klobenwand.
Hľadali sme s Mirom lezeckú oblasť v bližšom okolí Bratislavy, kde by sa dalo liezť aj v júlových horúčavách. Zhodli sme sa na Höllentali v rakúskom pohorí Rax a obaja, nezávisle od seba, sme vybrali sedemmínusku D'Oide Würzn, ktorá je podľa stránok Bergsteigen.com vraj zámerne dobre odistená. To znamená, že pri hákovaní klesá jej obtiažnosť na 5+.
Po druhej v tieni
Keď sme po štrnástej prišli pod stenu Vordere Klobenwand, zistili sme, že sme sa trafili - slnko sa začínalo schovávať za skalný horizont a naša stena sa dostávala do tieňa. Aj tak však júlové teploty nemali ďaleko k tridsiatke a príjemný chládok sme pocítili až večer, keď sme sa zastavili pri horskej riečke Schwarza.
D'Oide Würzn zrejme znamená Starý koreň. Ten bol asi niekde pri ceste, keď ju dvojica Claudia a Alfred Riedl v roku 2003 vymysleli. My sme ho síce nenašli, ale do cesty sme sa podľa návodu v sprievodcovi trafili a línia borhákov nás ňou potom spoľahlivo viedla.
Najkrajšia bola siedma dĺžka
Zo siedmich lezeckých dĺžok a jednej dolezovej dvojkovej sa nám najviac páčila siedma dĺžka. Tú si užíval na hornom konci Miro - začína sa pomerne ťažkým ale krátkym sokolíkom (6+), po ktorom nasleduje prekrok doľava a krátka stienka. Za rohom stienky bolo prekvapenie - platňa s traverzom, kde sa bolo treba vybalansovať za pomoci dierok na prsty. Pre ďalší postup sa bolo treba dobre poobzerať a nájsť priehlbiny pre nohy. Teraz už vieme, čo to asi znamená, keď sprievodca na Bergsteigen.com napíše "Schöne Platte".
Kľúčik je pre technikov
Kľúčová v ceste je podľa topa štvrtá dĺžka - traverz doľava po mierne ihlanovitých útvaroch v krátkej stienke pod previsom. Táto sedemmínuska je skôr technickou, než silovou záležitosťou a žiada si trpezlivé premýšľanie, na ktoré som si neušetril čas, takže onsight sa nekonal:-(.
V druhej aj tretej dĺžke cesty sú zaujímavé šesťmínusové úseky - prvý v druhej dĺžke je celkom vzdušný a druhý v tretej vedie po mierne vytláčajúcej rampe. Miro rampu poľahky prebehol a mne pripomenula Mačaciu lávku z malokarpatského Blázna. Len je trocha vyššie.
Piata a šiesta dĺžka sú miestami chodecké, ale stavitelia cesty ich vymysleli tak, že treba prekonávať päťkové stienky, ktoré tiež nie sú úplne zadarmo.
Skala v nechodeckých úskoch je pevná a cesta je naozaj dobre odistená, v predposlednej siedmej dĺžke Mirovi chýbali expresky, čiže nedá sa riadiť počtom krížikov v tope z Bergsteigen.com. Lezenie po "Starom koreni" je rozmanité, užijte si ho aj vy. Cestu sme liezli 9.7.2023.
Vzdušná 6- v druhej dĺžke. Autor / zdroj: Foto z videa Josefa Hradila.
Miro nad šesťmínusovou rampou v tretej dĺžke. Mierne vytláčala, ale Miro ju ľahko prebehol.
Pohľad z kľúčového miesta v štvrtej dĺžke nadol.
Pohľad na kľúčové miesto zdola. Autor / zdroj: Foto z videa Josefa Hradila.
Pod sokolíkom v najkrajšej - siedmej dĺžke.
Siedma dĺžka natiahnutá.
Úspešne zabehnuté nové dvojičky nad Höllentalským údolím. Po druhej "seil-zugovej" dĺžke s väčším trením lana sme s nimi trocha zápasili, ale potom sme ich zvládali. Autor / zdroj: Miro Babický.
Pohľad z vrcholku Vordere Klobenwand. V pozadí Schneeberg.
Ani horúčavy nás neodradili od testovania nových dvojičiek v Höllentali - na Starom koreni sa nám napokon nezamotali.
Vydané: 2023-07-12
Aktualizované: 2023-07-12
Kategórie: Horolezectvo
