Pred časom som na stránkach Bergsteigen.com našiel cestu, ktorú som si vytipoval ako príjemné viacdĺžkové rozliezanie v rakúskom Höllentali - Alte Westand (5+ pri ťažšej variante v tretej dĺžke). Cesta je na veži Wachthüttelturm (820m), vedie po jej severozápadnej stene, hodí sa na letné dni a je len pár minút od parkoviska. Slovo dalo slovo a dohodol som sa s Ďurom i jeho spolulezcom Dušanom, že tam pôjdeme. Lenže - Dušan to mal už vylezené, a kedže je lezecký labužník, navrhol skombinovať cestu so susednou Via Helmou (-7). Keď som sa potom pozrel do topa, zistil som, že sme liezli viac Via Helmu ako Alte Westwand. Obe cesty sú približne rovnako dlhé (180m a 190m), trikrát sa spájajú a poskytujú možnosť alternatívnej voľby ľahšej alebo ťažšej varianty.
Traverzy - päťka ťažšia ako sedem mínus?
Nástup do Via Helmy cez dve päťkové dĺžky je dobrou príležitosťou na rozlezenie sa. Potom prichádza kľúčové miesto oboch ciest - traverzy v tretej (Via Helma), alebo v druhej dĺžke (Alte Westand), ktoré vedú opačným smerom - vo Via Helme doľava a v Alte Westwand doprava. Ohodnotenie oboch traverzov v sprievodcovi zrejme ich náročnosť skresľuje - aspoň tak to tvrdí Dušan - sedmičkový traverz vo Via Helme je iba o jednom ťažkom "psychokroku" a na rozdiel od toho päťkový v Alte Westwand je parádne psycho, keď niekoľko, možno až 10 metrov ručkuješ po skalnej hrane a nohy dávaš dolu pod seba, miestami nevidíš kam, na hladkú a previsnutú skalu a pod tým je už iba vzduch. Je to miesto, kde treba veriť rukám. Aj keď istiacich bodov je tam nad hranou navŕtaných požehnane. Pre pohodu v tomto traverze treba mať trocha nazhybované... Zábavné bolo, že keď som si už myslel, že mám vyhrané, a že traverz doliezam, prišlo ďalšie ťažšie miesto. V ňom som sa s nádejou upäl na zapnutie posledného nitu, čo sa mi podarilo - len s jednou "chybičkou" - zapol som doň nie lano, ktoré išlo odo mňa, ale lano, ktoré išlo od predchádzajúceho nitu - to sa stáva, keď sú istiace body blízko seba... Tak som sa pre "veľký úspech" musel vracať nazad a predposledný nit vypnúť :-)
Baleťácka platňa snov
Aj ďalej za týmto psychotraverzom poskytujú obe cesty pekné lezenie. Piata dĺžka Via Helmy (nad trávnatou plošinkou) je dvadsaťmetrová (?) platňa, kde sa baletí najprv úkrokmi doľava, potom je tam po odbočení doprava šesťpluskové miesto, ktoré som tam ale nenašiel, lebo som ho vraj obabral :-). Pred "zákrutou" treba zapínať expresky do slučiek, aby lano nedrhlo. Sprievodca na Bergsteigen.com píše o "Traumplatte" - platni snov. Potvrdzujem.
Zvislá špára na rozlúčku
Finále oboch ciest je v dvoch zvislých paralelných špárach. Šestková z Via Helmy sa mi zdala byť najťažšia z celej cesty. Bola na jednom mieste zatečená, a keď mi Ďuro oznámil, že to zatečené miesto hákol cez starú skobu, bez rozpakov som to zopakoval.
Janka, ktorá s nami liezla, tvrdila, že možno najťažším miestom bol pre ňu začiatok druhej dĺžky Via Helmy, kde topo uvádza "steil und kraftraubend" - strmé a vysilujúce, čiže je to tam o kondícii. Ale Janka išla na záver ľahšiu päťkovú variantu finálnej špáry v ceste Alte Westwand. Podľa hodnotenia je to ale tiež päťka rovnako ako to "vysilujúce" miesto v druhej dĺžke Via Helmy. Čiže platí staré známe - nie je päťka ako päťka.
Na Bergsteigen.com nájdete spojené topo, popisy oboch ciest a tiež ďalšie fotky z kľúčových traverzov.
Vďaka skúseným lezeckým labužníkom som si doprial v rakúskom Höllentali platňu snov. Ale najprv som musel preliezť psychotraverz.
