Zdolaný zimný Nanga Parbat: neprekonateľná bilancia Simone Mora

Pokým sa horolezci nedostanú na osemtisícovky na iných planétach - čo tak skoro nebude, ak to vôbec bude - Simone Moro bude mať jedno prvenstvo: S februárovým výstupom na Nanga Parbat (8126m, Karakorum, Pakistan) sa mu podarili už štyri zimné prvovýstupy na osemtisícovky. Keďže v zime ostáva nedosiahnutý už len vrchol K2 a niet horolezca, ktorý by mal zapísané tri zimné prvovýstupy, Simone Mora nemá kto dostihnúť. V rozhovore pre španielsky časopis Desnivel Moro povedal:

"So štyrmi zimnými osemtisícovkami si už nič nemusím dokazovať, nikto to nedokázal a nikto to už nemôže dokázať, pretože už ostáva len K2 a aj s K2 môžu mať Denis Urubko a Adam Bielecki len po tri prvovýstupy."

Trojica na vrchole, Tamara kúsok pod ním

Talian Simone Moro spolu s Pakistancom Alim Sadparom a španielskym Baskom Alexom Txikonom dosiahli vrchol Nanga Parbat 26. februára o 15:37 miestneho času. 70 metrov pod vrcholom, čo v extrémnej výške znamená okolo 50 minút výstupu, sa zastavila lezkyňa z južného Tirolska Tamara Lunger. Deň pred finálnym útokom mala niekoľko desiatok metrov dlhý pád:

"Myslela som si, že už je po mne, ale zastavila som sa v mäkkom snehu," povedala. Na druhý deň ráno pod vrcholom jej bolo nevoľno. Bola vyčerpaná a cítila, že ak by pokračovala, tak by na návrat dolu potrebovala pomoc spolulezcov. Moro veľmi oceňuje, že s nimi bola solidárna a neusilovala sa o vrchol za každú cenu, aj keď na ňom spolulezcov zdola videla.

Výstup po Normálke

Moro a Lungerová pôvodne zamýšľali vystúpiť na horu Messnerovou cestou, ale vo výške 5800 ustúpili z Diamirskej steny kvôli nebezpečnému seraku a trhlinám. Spolu s dvojicou Sadpara - Txikon sa napokon vybrali nahor tzv. klasickou - normálnou cestou. Tú preliezli v roku 1962 Toni Kinshofer, Anderl Mannhardt a Siegfried Löw. (Bola to druhá vylezená výstupová trasa na Nanga Parbat, po legendárnom prvom sóle Hermanna Buhla v roku 1953.)

Štvorica vyštartovala zo základného tábora ráno 22. februára a v dolnej časti výstupu využívala fixné laná. V januári a februári sa pokúšalo o zimný výstup viacero expedícií, ktoré márne čakali na dobré počasie. Štvorica sa však dobrej predpovede počasia dočkala. (Simone Moro pobudol pod Nanga Parbatom dva a pol mesiaca.)

Do štvrtého tábora vo výške 7200 metrov sa štvorica alpinistov dostala 25. februára. Na druhý deň od šiestej začali vystupovať na vrchol.

Moro: "Dokázali sme trpieť o niečo viac ako obvykle"

"Bola to jedna z mojich najlepších expedícií a zároveň aj jedna z najťažších - výstup i zostup si vyžadovali väčšie úsilie," vraví Moro. "Nanga Parbat má oproti iným osemtisícovkám 1000 metrov navyše, pretože zo základného táboru je na vrchol vyše 4000 metrov. Bolo to obrovské telesné vypätie a som veľmi prekvapený, ako sme sa, bez toho, aby sme boli úplne aklimatizovaní, všetci dostali nahor. Takmer sa to podarilo aj Tamare.

My dvaja s Tamarou sme strávili pred útokom na vrchol iba dve noci v tábore C2 (6100m). Obvykle to nestačí. Ale boli sme natoľko motivovaní a koncentrovaní, že sme dokázali trpieť o niečo viac ako obvykle a dosiahli sme vrchol bez použitia umelého kyslíka. Som veľmi rád, že som to dokázal bez mnohých rečí, bez vrtuľníka, umelého kyslíka a bez vyhrievaných topánok.

Denis Urubko povedal, že lezenie v marci už viac nie je zimným lezením. Vystúpili sme nahor vo februári a tak o zimnom výstupe niet pochybností. Je to totálny úspech bez priestoru na polemiku."

Pocitová teplota mínus 50 stupňov Celzia

Poslednú fázu výstupu začali lezci zo štvrtého tábora C4, ktorý si postavili len vo výške 7150 metrov. Nechceli ho stavať vyššie, pretože bez dokonalej aklimatizácie sa obávali silnejším symptónom výškovej nemoci, dáveniu a bolestiam hlavy. K vrcholu im ostávalo ešte tisíc metrov pri vetre o rýchlosti 45 km za hodinu a teplote 30 stupňov pod nulou. To dokopy predstavovalo pocitovú teplotu -50 stupňov Celzia. Moro napokon obišiel len s jednou malou omrzlinou na nohe.

Moro vyštartoval z posledného tábora na vrchol ako posledný, pred siedmou hodinou, pretože si rozmrazoval topánky. O 15:30 boli na vrchole a o siedmej nazad v tábore. Moro si pochvaľuje celý tím, vraví, že nikto nešetril silami na úkor druhých.

"Päť dní sme spali spolu v jednom stane, pretože sme mali len dve podložky na spanie. Každý mal pôvodne svoju, ale Alexovi a Alimu ich zobral vietor v tábore C2."

Na vrcholový útok až o siedmej ráno

Na poslednej fáze výstupu bolo nezvyklé to, že Moro vyštartoval na vrcholový útok až o siedmej ráno.

"Začínať o siedmej vo výške 7000 metrov sa nezdá byť múdre," hovorí Moro. "Ale na tejto expedícii sme mali veľa síl a boli sme rýchli. Kalkuloval som s tým, že dokážeme rýchlo vystúpiť a zísť dolu za svetla."

Na iných vrcholoch - na Gašerbrume II, Makalu a Šiša Pangme štartoval v noci. Odvážnu stratégiu neskorého nástupu si na Nanga Parbat mohol dovoliť, lebo bol dobre fyzicky pripravený.

Zlý manželkin sen odrádza od K2

Z osemtisícoviek nebola v zime zdolaná už len K2. Moro hovorí, že už ho neláka:

"Prenechám to Adamovi Bielickému, Denisovi Urubkovi a ďalším mladým alpinistom. Nechcem sa zahrávať s citmi manželky, ktorej sa snívalo, že v zime zahyniem na K2."

Simone Moro sa chce sa teraz venovať technicky náročnejším výstupom na nižšie kopce a svojej práci vrtuľníkového záchranára v Himalájach.

Video, ktoré pripravil Simone Moro v decembri pred odchodom do Karakoramu:

Ďalšie informácie o zimnom výstupe na Nanga Parbat nájdete na stránkach jeho účastníkov.

FB Tamara Lunger
FB Simone Moro
FB Alex Txikon (najpodrobnejšie dokumentoval priebeh výstupu)
www.alextxikon.com
www.tamaralunger.com
www.simonemoro.com