Hohe Wand: Zentennium bez onsajtu

Nie všetky cesty v rakúskej lezeckej oblasti sa končia priamo na nejakom vrchole. Je to tým, že Hohe Wand pripomína akúsi stolovú horu. Ak však vyleziete cestu Zentennium, tak sa ocitnete na Grossen Kanzel - Veľkej kazateľnici, vrcholnej vežičke hrebeňa zakončenej krížom. Zentennium je jednou z viacerých ciest, ktoré tam vedú a lezecký sprievodca Bergsteigen.com hodnotí náročnosť výstupu na 6- UIAA. Mne sa zdalo že cesta je podhodnotená a zaslúžila by si vyššie hodnotenie. Ale je možné, že psychika zohrala svoje. Predsa len nemám v tomto roku prelezených toľko viacdĺžok, ako by som chcel. Vybral som sa na Zentennium s onsjatovou ambíciou, no čistý prelez na prvý pokus sa mi nepodaril. Ale aj tak sme boli s mojím spolulezcom Borisom s touto túrou spokojní.

Autom sa neďaleko k stene dostanete, ak si zadáte do Google navigácie chatu Berghof Seiser Toni pri Grünbachu pod Schneebergom. Pri Berghofe je platené parkovanie, o sto metrov skôr pred sériou parkovacích boxov patriacich Berghofu bolo možné počas našej návštevy parkovať pri ceste bezplatne. Od chaty Seiser Toni treba miernym stúpaním prejsť okolo 400 metrov severovýchodným smerom. Náš cieľ je neďaleko nad chodníkom Wandfusssteig, ktorý tu vedie pozdĺž masívu Hohe Wand. Orientácia nie je ťažká. Platňu s cestou Zentennium zdola vidno nad stromami.

Cesta sa začína pomerne šikmo položenou päťkovou platňou. Začiatok je označený malým vyblednutým zeleným krížikom. Ten sme našli, až keď sme stáli pár metrov od neho. Dobré bolo, že som si predtým pozeral viacero fotiek zo steny, pretože za mohutným pilierom napravo od cesty je ďalšia šikmá platňa, nad ktoru som chvíľu váhal, či cez ňu nevedie naša cesta - ale ide o širšiu susednú platňu, cez ktorú vedie náročnejšia a veľmi zaujímavo vyzerajúca sedmička Tiwaz.

Zentenniovské päťkové lezenie nás začalo preverovať hneď od začiatku. Už sa v mojich popisoch ciest opakujem, ale nie je 5 ako 5. Po dvoch borhákoch som si úvodné metre technického platňového lezenia zľahčil ľahším zárezom vľavo. Prvá dĺžka potom nad šikmou platňou prechádza do choďáku.

Na prvom štande sme dali prednosť rakúskej dvojici, ktorá vyrazila hneď za nami. "Môj spolulezec lezie osmičky," povedala nám lezkyňa, s ktoru sme zdieľali štand. Vzhľadom na to, že ten chlapec liezol osmičky, bol v tej druhej dĺžke akosi dlho. O chvíľu som zistil prečo. V ceste sa začínalo vážne liezť - znova tam bola technická platnička, síce kratšia ale strmšia ako tá na začiatku. Táto mi sadla, ale spolu so spolulezcom Borisom sme sa zhodli, že by si zaslúžila vyššie ohodnotenie než päťku uvádzanú v tope z Bergsteigen.com. Z platničky sa pokračovalo cez vytláčajúcu hranu s dobrými chytmi až ku štandu na strome. Bol by som pokračoval ďalej, ale už mi chýbali expresky. Zaručene som ich použil viac než 9 uvedených v tope.

Tretia dĺžka sa začína krátkym vzdušným traverzom, ktorému by som tiež dal viac, než 5- uvádzaných v tope. Táto dĺžka potom pokračuje trojkovým terénom a podobná je aj 4. dĺžka. Najmä v tretej dĺžke po traverze si treba dávať pozor, čoho sa chytáte, ale ináč je to nenáročné lezenie.

Po doleze štvrtej dĺžky je prekvapivo dlhý chodecký úsek svahom medzi stromami. Topo naznačuje, že treba ísť šikmo doľava, ale ako niekto na Bergsteigen.com uviedol, treba ísť skôr priamo hore a nájdete tam na skalnej stienke ďalší zelený krížik, ktorý označuje štart druhej časti Zentennia.

Prvá dĺžka v druhej časti cesty po chodeckom úseku je 20-metrová trojka. Potom je šiesta kľúčová dĺžka ohodnotená v tope ako 6-. V tope je pri nej napísané "schön", čo obvykle znamená, že si zalezieme a nebude to zadarmo. Tu som sa musel rozlúčiť s onsajtom, pretože v platni niekde nad štvrtým borhákom som zavrávoral. Potom som navyše zbrklo odbočil do ľahších chytov vpravo a skončil som tak, že som si zapínal lano do slučiek na borovici. Odlez od istenia sa mi zbytočne predĺžil, ale najhoršie bolo, že lano začalo príšerne drhnúť a len s námahou som sa potom preplazil cez zaujímavý výšvih na vežičku. Najviac som ľutoval, že tú istú tortúru bude za mnou musieť postúpiť Boris, keď bude vypínať istenie na konári. Boris mi potom povedal, že on si nad miesto, kde som odbočil, trocha nadliezol a zdalo sa mu to tam byť už ľahké, takže moja odbočka doprava bola úplne zbytočná...

Táto 40-metrová šiesta dĺžka sa končí pri knihe. Nie je to skalný útvar ale ozajstná vrcholová kniha v plechovej škatuli. V tomto prípade skôr postupová kniha, kedže sme ešte neboli na vrchole. Sme tam zapísaní pod dátumom 1. október 2023. Je to prvá takáto kniha, čo som našiel na Hohe Wande.

Od knihy nasledovala 7. dĺžka s celkom pekným výlezom po pilieri na vežičky. Potom sme si mysleli, že sme už hore, pretože sa nám zdal byť na dosah veľký vrcholový kríž na Veľkej kazateľnici (Grossen Kanzel je hohewandský vrcholček s nadmorskou výškou 1042m) ale cesta nekonečne pokračovala po hrebeni a ďalších vežičkách. Miestami sme ich išli voľne, miestami sme sa istili. Ako niekto napísal do diskusie na Bergsteigen.com, keby bolo vlhko, tak by to mohlo byť o držku. My sme mali krásné, suché priam letné počasie, aj keď sa začínal október.

Aj kvôli tomu poslednému úseku si treba na cestu naplánovať viac než 3 a pol hodiny, ktoré uvádza topo.

Zostup dolu je celkom prijateľný cez cestu Wagnersteig, kde sú strmšie miesta vybavené kovovým lanom, alebo rebríčkami. Wagnersteig sa začína asi sto metrov šikmo doprava dolu od chaty Wilhelm Eichert-Hütte, ku ktorej prirodzene dôjdete z vrcholu Grossen Kanzel.

Názov cesty Zentennium v preklade znamená Centénium, čiže Storočnicu. Cestu pri príležitosti 100. výročia svojho vzniku urobili v roku 2012 horskí záchranári z Grünbachu am Schneeberg. Schneebergskí záchranári majú tvrdú klasu. Neradno ich podceňovať :-)

Snímka z kľúčovej 6. dĺžky je prevzatá z maďarského horolezeckého portálu Summit Sport. Portál má bohato zdokumentované lezecké túry v blízkom rakúskom okolí.

Viac o lezení na Hohe Wande.

Webkamery - Hohe Wand a Dolné Rakúsko.