Ako sme čelovkovali na Peilsteine

Pri lezení, podobne ako v živote, niekedy treba kľučkovať. Jedna takáto, ináč úspešná kľučka na Peilsteine nám trocha skomplikovala záver vydareného lezeckého výletu, takže sme napokon museli vytiahnuť čelovky. Výlet sme absolvovali na jeseň 2014 a spomienky pretrvávajú dodnes.

Keď sme sa, ako ináč - po zotmení, balili pod skalami, Katka zistila, že jej chýbajú dve expresky. Niekto navrhol, že si prezrieme pri autách veci a iste ich nájdeme. Našťastie niekto múdrejší navrhol, aby sme to urobili hneď a zaraz, pretože, čo ak sa bude treba vracať, tak od áut je to trocha ďalej. Vysypali sme obsah batohov a - expresky stále chýbali. Začali sme hútať, kde mohli ostať. Potom Tomáš povedal, že keď liezol na vežičku Kleine Zinne, kde som predtým nechal expresky, tak zakladal expresky do dvoch borhákov. Kedže som mal pocit, že som predtým zapínal všetky borháky, ktoré som našiel a možno ešte aj nejaké navyše zo susednej cesty, bolo zrejmé, kde expresky mohli ostať.

Na jednom mieste som sa najprv zapol do borháku, ktorý, ako som zakrátko zistil, bol naľavo od cesty - poznáte to, zdal sa mi životne dôležitý. Potom som ale zbadal, že lano drhne, aj napriek tomu, že som istenie predĺžil druhou expreskou, a čuduj sa svete, nebolo takým problémom z nich lano vypnúť a pokračovať ďalej. Ale expresky som tam nechal. Kým som cestu doliezol, zabudol som na ne. Akosi mi nenapadlo, že o nich nevie nikto, iba ja.

Vrátili sme sa do Malého kotlíka (Kleiner Zinnenkessel, sektor T), ktorý sme si v priebehu dňa tak obľúbili a s pomocou Tomášovej perfektnej čelovky sme pátrali po zabudnutých expreskách. Viacerí usúdili, že niečo hore na veži Kleine Zinne vidia a Tomáš bol hneď nabudený, že vyrazí nahor. Jemu sa táto peilsteinská päťaplusková cesta zdala ľahšia ako mne a naozaj, zvládol ju aj pri umelom svetle...

Úspešné pátranie po expreskách iba posilnilo všeobecnú eufóriu, ktorej sme po ináč vydarenom lezeckom dni prepadli.

Liezli sme v dvoch kotlíkoch na Peilsteine - vo Väčšom i Menšom kotli (Kleiner a Grosser Zinnenkessel) a tiež na hrane malého kotla, kde sú dve-tri pekné päťkové cesty. Peilsteinské cesty sú vzhľadom na bratislavské "pajštúnske" kritériá podhodnotené. Najmenej o pol stupňa UIAA. Možno aj o viac. Podhodnotenosť peilsteinských ciest potvrdzujú aj rakúski lezci, keď porovnávajú Peilstein s inými rakúskymi lezeckými oblasťami v okolí Viedne. Niektoré cesty na Peilsteine, tradičnom rodeu viedenských lezcov, vznikali v časoch, keď v hodnotiacom rebríčku ciest bola najvyššia známka šestka. Cesty mohli následne prehodnotiť, ale zjavne sa tak nestalo.

Čo všetko sme na Peilsteine liezli: Najprv sme išli do Väčšieho kotla a tam sme chceli dokončiť päťmínusovú cestu Wiesenhatcher, ktorú sme minule kvôli súmraku natiahli len do polovice. Tentokrát sme boli vyzbrojení 80-metrovým lanom. Zo šesťdesiatkou by sme museli na ceste štandovať. Paralelne s touto cestou vedie viacero ciest, ktoré sú zaujímavé tým, že sa končia previsnutým lemovaním kotla, takže finále je v previse. Viac o nich neviem, pretože akonáhle naša prvá dvojica do cesty nastúpila, prihrnula sa skupina ďalších lezcov, ktorí "vystrelili" na susedné cesty. Na môj vkus tam bola priveľká tlačenica a pravdu povediac omnoho viac ma lákala jedna z peilsteinských klasík - Storkakante (5+).

Storkakante je veľmi fotogenická hrana, ktorá smeruje na vežičku zakončenú rovnako fotogenickým koníkom. Pomenovaná je podľa lezca, ktorý sa volal Storka. Súčasťou cesty po hrane je aj nenáročný prekrok z menšej vežičky. Najťažšia na ceste sa mi zdala dolná pasáž.

V minulom článku o Peilsteine som označil túto oblasť za horolezecký raj. Dodatočne som dospel k poznatku, že ak tomuto raju niečo chýba, tak to sú označenia ciest. Jednou z mála výnimiek je päťková cesta Nachtflug, ktorá je natiahnutá naľavo od Storkakante a začína sa kovovou ceduľkou s názvom. Cesta je možno ešte krajšia ako Storkakante a končí sa na tom istom koníkovi. Je takmer 30 metrov dlhá, zo šesťdesiatmetrového lana nám už veľa neostávalo.

Po zdolaní ciest na jednu z viacerých vežičiek hrebienka Hahnenkammgrat sme sa presunuli do vnútra malého kotla - Kleiner Kesselu.

Tam sme si najprv zmapovali skalu krátkou trojkovu cestou, ktorá končí na jeho "cimburí", ktoré je tiež súčasťou Hahnenkammgratu. Potom našu pozornosť upútala Kleine Zinne. Pri nej sme opäť ocenili, že máme 80-metrové lano a dávali sme ju bez medzištandu. Jeden z rakúskych lezcov nám povedal, že na vežu vedie päťková cesta. V skutočnosti tam idú dve 5+ cesty a ja som medzi nimi kľučkoval, akoby som chcel onsajtnúť obe naraz, čo potom viedlo k tomu, že tam 2 expresky ostali zabudnuté.

Hore na Kleine Zinne som našiel koštialiky z nejakého malého zvieratka. Po tom, ako ťažko sa mi robil "lezecký prieskum" na tejto veži, som bol celkom rád, že nie sú moje.

Kým sme liezli vežu, po cimburí malého kotla sa vydala na hrebeňovku Hahnenkammgratu skupina Rakúšanov. Najprv som si myslel, že to bolo nejaké ich improvizované povyrazenie ale dodatočne som zistil, že tam je naozaj urobená trojková hrebeňovka. Oni si ju ešte sťažili a liezli až na Kleine Zinne. Zaujímavé na tom bolo to, že nad nami lietal dron, ktorým si snímali hrebeňovku. (Rád by som ten záznam videl.)

Bolo rozkošné počasie - v kotloch obrátených na juhozápad takmer bezvetrie. Keď sme sa dávali na zalesnené svahy naproti Peisteinskému hrebeňu, videli sme ako sa les vlní pod závanmi vetra. O Peilsteine sa hovorí, že je to veľmi veterná lezecká oblasť. Asi to neplatí o sektoroch dvoch kotlov - "kesselov", kde panovalo príjemné závetrie. Iste to jeden z dôvodov ich popularity. Ale v horúcich letných dňoch sa tam môžete variť ako v ozajstných kotloch.

Z tejto návštevy na skalách v rakúskom Peilsteine som si priniesol ponaučenie: keď už musíš v skale kľučkovať a necháš tam nejaký matroš, tak si ho pozbieraj, alebo ustriehni, či kľučkujú aj tí, od ktorých očakávaš, že budú expresky zbierať. Ináč sa ľahko môže stať, že budú čelovky v akcii, alebo o matroš niekto príde...

Okrem už hore spomínaných ponaučení potom v diskusii vznikol ešte jeden návrh: čo tak mať svetielkujúce pásky na expreskách, alebo priamo svetielkujúce expresky? Niektorým šikovným lezcom by sa zišli.

Pripojte komentár