Atrakcie východného Slovenska v obrázkoch

Vysoké Tatry. Pozrite si webkamery: >>

Aj ďalšie aktuálne zábery z východného Slovenska nájdete na stránkach webkamier: >>

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Najväčšia gotická stavba na Slovensku. S jej výstavbou sa začalo v roku 1380 a niektorí si myslia, že stavba dodnes nebola skončená. Jedna z jej hlavných veží si o to vyslovene žiada. Dóm je symbolom Košíc - metropoly východného Slovenska.

Prvá písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230. Košice boli označované v latinčine ako Villa Cassa, Cassovia, v nemčine ako Kaschau, po maďarsky Kassa, a slovenským pomenovaním Košice. Učiteľky na košických základných školách kedysi učili, že názov mesta pochádza od slovanského "košic" - teda išlo o miesto, kde sa kosilo.

V stredoveku boli Košice druhým najvýznamnejším mestom Uhorska po Budíne.

Centrum mesta je veľmi príjemné - vďaka Dómu, susednej Urbanovej veži a Spievajúcej fontáne v parku pred budovou divadla. Centru Košíc veľmi pomohlo, že bolo počas úradovania neskoršieho slovenského prezidenta Rudolfa Schustera obnovené.

1. Dóm svätej Alžbety a Urbanova veža. 2. Pohľad na Dóm z Hlavnej ulice.

Pohľad na dóm zo Šrobárovej ulice.

Spišský hrad

Jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Najstaršie časti zrúcaniny pochádzajú z 11. storočia. Vyhorel v roku 1780. Národná kultúrna pamiatka. Hrad a pamiatky v jeho okolí sú od roku 1993 súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ždiar

Ždiar je rázovitá dedina pod Belianskymi Tatrami. Jej počiatky sú v 17. storočí, keď sa tu usadili gorali. Dedina si podnes uchováva pôvodný charakter, v ktorom prevažujú drevenice. Štyri najvzácnejšie zoskupenia ľudových stavieb v roku 1977 vyhlásili za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty.

Obec Ždiar je známa svojimi folklórnymi tradíciami. „Ešte donedávna sa Ždiarčania v nedeľu a cez sviatky obliekali do goralských ľudových krojov. Dnes možno tieto prekrásne odevy a doplnky naživo vidieť len na vystúpeniach folklórnych súborov alebo spolu s inými exponátmi ľudového umenia a remesiel v muzeálnej expozícii Ždiarskej izby,“ píše turistický sprievodca Slovensko-poľské Tatry.

Pieniny, Prielom Dunajca a Vyšné Ružbachy

Keď prekročíte hrebeň Spišskej Magury, naskytne sa vám pohľad na prírodný klenot, pohorie Pieniny, ktoré sa rozkladá na slovensko-poľskom pomedzí. Pre výskyt jedinečného rastlinstva sú Pieniny národným parkom.

"Nezvyčajná koncentrácia prírodných krás na území najmenšieho národného parku na Slovensku umožňuje absolvovať ich prehliadku počas jedného dňa," upozorňuje Ján Lacika, autor turistického sprievodcu Spiš. Knižný sprievodca odporúča návštevu múzea v Červenom Kláštore, od ktorého vedie náučný chodník. Lemuje ho nádherná kulisa poľských Troch korún a vedie Prielomom Dunajca. Prvá atrakcia prielomu je Jánošíkov skok, je to miesto, z ktorého možno veľmi dobre sledovať plte na Dunajci. Splavovanie Dunajca je obľúbenou turistickou atrakciou. Cesta prielomom sa šesťkrát zatočí, pretože kopíruje tvar meandrov zaklesnutých medzi strmé skalnaté svahy. V oblúku tretieho meandra pozornosť turistov pútajú legandami opradené skalné veže nazvané Sedem mníchov. Tradičné plte sú pripomienkou na niekdajší bežný spôsob prepravy tovarov po rieke a súčasne sú obľúbenou turistickou atrakciou. Športovejšie založené povahy dajú pred plťami prednosť raftovému člnu.

Návštevníci regiónu by nemali minúť ani kúpeľné mesto Vyšné Ružbachy s termálnym kúpaliskom.

Bardejov

Kúpeľné mesto. Snímka z mestskej pamiatkovej rezervácie s mnohými gotickými a renesančnými pamiatkami.

Drevené kostoly

Drevené kostoly patria do pokladnice kultúrneho dedičstva Slovenska. Predstavujú už len zvyšok ani nie 50 stavieb z pôvodného množstva približne 300 objektov.

Prírodné podmienky Slovenska s mohutným horstvom Západných Karpát od najstarších čias determinovali popužitie dreva ako základného a najrozšírenejšieho stavebného materiálu. Je prirodzené, že ľudia z neho nevytvárali len jednoduché obytné domy a hospodárske prístrešky, ale aj menej či viac honosné sakrálne stavby.

Osobitý typ drevených sakrálnych stavieb je na severovýchodnom Slovensku. Drevené kostoly, znáíme ako cerkvy, s množstvom maľovaných ikon, sa objavovali v 17. a najmä 18. storočí.

Na obrázku vpravo je ikona bohorodičky Hodegétria z Chrámu sv. Lukáša Evanjelistu v Krivom. Na obrázku vľavo je cerkov sv. Paraskevy v Novej Polianke.

(Text i fotografie pochádzajú z publikácie Drevené kostoly - Kultúrne krásy Slovenska.)