Bodícka džungľová varianta, august 2020 - prieskum rúr na Dunaji

Keď niekam idete po niekoľkýkrát, myslíte si, že vás tam nič nemôže prekvapiť. My sme sa po roku vracali do bodíckej džungľovej varianty - čo je náš tradičný vodácky okruh v dunajských ramenách - s očakávaním, že po nedávnom prvom povoďnovom stupni na Dunaji môžu byť ramená trocha zanesené naplaveným drevom. Čiže kánojku možno budeme prenášať viac než obvykle. Prekvapenia sa však konali a to hneď pri príchode.

Bodícki urbári nás privítal značkou zákaz vjazdu. V účinnosť tejto značky akoby urbári a chatári sami neverili, pretože trávnatý plácok pri niekdajšej bodíckej čárde, kde kedysi parkovali vodáci i výletníci, bol ohradený plastovou páskou, pneumatikami a skalami...

Časy sa menia, a keď som následne čítal o aktivitách Dunajského fondu, kde sa píše o "ochrane verejných priestranstiev" pri Dunaji, tak sa mi zazdalo, že je to dobrá myšlienka. Na druhej strane možno chápať chatárov, keď si chránia svoje záujmy. Zatiaľ, zdá sa - zbohom bodícka čárda. Ale je to zrejme len otázka času, kým niekomu znova napadne otvoriť podobný podnik pri Bodíckom ramene. Zatiaľ bude nutné presunúť štart vodáckych výletov na iné miesto - pozrite sa na mape, kde sa to dá.

Po tomto privítaní šlo chvíľu na vode všetko podľa očakávaní. Vplavili sme sa do džungle a vzhľadom na to, že hladina vody bola vyššia, než bývala v minulosti, sme pomerne ľahko prekonávali plávajúce kmene a konáre. Občas sme nohami nadľahčovali loď zbrzdenú prekážkami a až na jednom mieste blízko k jazierku pred prvou prehrádzkou sme museli koníčkovať. Bez lana, ktorým sme kánojku pretiahli cez kmene, by to bolo omnoho ťažšie.

Za prehrádzkou, cez ktorú sa s hukotom valila voda, sme ešte niekoľkokrát balansovali na brvnách, aby sme nadľahčili loď a posunuli ju ďalej. Ale to tu bývalo aj v minulosti. Takže podľa očakávaní sme sa doplavili k miestu, kde je šachorina, za ktorou je prehrádzka s rúrou. Šachorina nás najprv privítala milou redšou podobou. Ale následne tam, kde už nemala byť, bola zákerne hustejšia ako v minulosti a k rúre sme sa prekliesňovali len veľmi ťažko. Bolo to celkom nekonečné, a keď sme k nej došli, zdalo sa nám, že na vzdialenejšom konci rúry je medzi hladinou a vrchom rúry primálo priestoru pre kánojku.

- To snáď budeme musieť prenášať cez túto strmú prehrádzku, usúdil som sklamane.

Vyliezol som na hrádzu a pozrel som sa do rúry z opačnej strany. Však to nie je také zlé, ako sa mi to zdalo z druhej strany, to prejdeme...

Bol som odhodlaný vplaviť sa do tej rúry, ale našťastie sme boli dvaja a möj háčik si všimol, že sa nedívam do tej istej rúry ako z opačnej strany. Tie rúry sú totiž dve! V hustej šachorine sme objavili novú, dosiaľ nepoznanú a užšiu rúru...

Tak sme sa radšej prekliesnili o meter-dva doľava k tej starej známej širšej rúre. Naozaj bola hneď vedľa. Aspoň máte predstavu, aká hustá tam bola šachorina.

Potom sme už pokračovali bez prekvapení. Voda po nedávnych dažďoch bola ešte máličko mútna, ale nie natoľko, aby sa v nej nedalo otužovať. A komáre neštípali :-)