Bratislavský hrad

Hrad dominuje centru Bratislavy a jeho štyri veže sa stali symbolom mesta.

Obývaný bol najmenej od neolitickej Hallstadtskej a Rímskej éry. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 907. Do histórie sa najviac zapísal počas panovania rakúsko-uhorskej cisárovnej Márie Terézie. V rokoch 1761 až 1766 dala hrad prebudovať na typickú kráľovskú rezidenciu.

Hrad v roku 1811 vyhorel a prvýkrát ho zrenovovali v 50-tych rokoch 20. storočia.

Bratislavský hrad slúžil aj ako sídlo slovenského prezidenta a v jeho tesnej blízkosti je vybudované sídlo slovenského parlamentu.

Históriu hradu, jeho podoby od najstarších čias na dobových kresbách a forografie až po jeho poslednú rekonštrukciu, a tiež legendy a povesti spojené s jeho obyvateľmi priniesla kniha Príbeh hradu / The Story of the Castle in Bratislava.

Hrad je sídlom Historického múzea Slovenského národného múzea (SNM) a miestom, kde sú sprístupnené jeho stále i aktualizované výstavy.

V obnovených priestoroch Klenotnice v Bratislavskom hrade sprístupnili v máji 2011 výstavu Svedectvo času.

Výstava prezentovala predmety z archeologických a architektonických výskumov na Bratislavskom hrade a usporiadali ju pri príležitosti rekonštrukcie Bratislavského hradu a 200. výročia vyhorenia hradu. vystavený bol aj unikátny poklad keltských mincí objavený v roku 2009.

Začiatkom júna 2010 v hradnom areáli pribudla sporná jazdecká socha veľkomoravského kniežaťa Svätopluka.

(Slovenskú verziu mapy nájdete tu.)

V roku 2009 sa nápadne zmenil aj celý vzhľad Bratislavského hradu. Vďaka tzv. lomenej bielej farbe na vonkajšej fasáde sa hrad doslova rozžiaril. Biela farba je návratom k jeho pôvodnému vzhľadu. Moderné výskumné metódy v kombinácii so štúdiom historických prameňov odhalili, že fasáda bola biela počas celej histórie hradu až po poslednú prestavbu pred požiarom v roku 1811.

Rekonštrukciu sprevádzajú objavy starých pokladov

Na viacerých miestach hradného paláca, ako aj areálu hradu, sa vykonával už od začiatku rekonštrukčných prác archeologický a architektonicko-historický výskum, ktorý priniesol viacero zaujímavých a prekvapivých nálezov.

Pri odkrývaní základov bývalej barokovej zimnej jazdiarne na severnej terase hradného areálu objavili archeológovia jedinečný poklad, ktorý odborníci nazvali "Zlatý poklad z Bratislavského hradu". Pod nánosmi vrstiev odborníci našli 22 zlatých a strieborných mincí, ktoré boli razené pre bratislavské keltské opidum. Okrem mincí boli objavené aj fragmenty sklenej nádoby a bronzová pečatná schránka, ktorú Rimania používali na pečatenie oficiálnych dokumentov. Objav pečatnej schránky možno považovať za prvý, najstarší doklad písomníctva na našom území.

Významným a cenným nálezom na nádvorí paláca je tiež odkrytie interiérovej murovanej podlahy s povrchom upraveným brúsením. Pôvod tejto mozaikovej dlažby, tzv. pavimenta, sa zrejme datuje späť až do obdobia 1. storočia pred naším letopočtom. Tento nález spolu s ďalšími, napr. cisterien na vodu alebo úlomkov rímskych amfor, dokazujú, že hrad bol aj pôsobiskom Rimanov.

Pripojte komentár