Na Čachtickom hrade zomrela krvavá grófka, ale aj barón Gortz z Gortzeny

Čachtický hrad je najsevernejším malokarpatským strážnym hradom. Predstavte si, že ste kráľovský vyslanec, ktorého stredoveký panovník vyslal na inšpekčnú cestu po kráľovských hradoch - strážnych pevnostiach na západných hraniciach Uhorského kráľovstva. Výpravu začnete na "záhoráckom" Pajštúne, navštívite Plavecký hrad, vyškriabete sa na Ostrý Kameň, pobudnete na Korláte, Branči, budete kopírovať líniu Malých Karpát smerom na sever, až skončíte na Považí, na Čachtickom hrade. Stojí na mieste, kde sa Malé Karpaty stretávajú s Bielymi, na vrchu, ktorý sa vypína nad najsevernejším cípom Podunajskej nížiny. Výlet na Čachtický hrad plne uspokojí nadšencov histórie a mysterióznych príbehov, ale aj milovníkov prírody a turistiky.

Webkamera Čachtický hrad: >>

Čachtice sú odjakživa známe vďaka čachtickej panej, krvavej grófke Alžbete Báthoryovej, ktorá posledné dni doživotného väzenia strávila na hrade. Počas nášho výletu sme sa presvedčili, že doba podnikateľského rozletu je súčasne dobou rozletu Báthoryovej – sú po nej pomenované miestne reštauračné zariadenia a kópie jej obrazu a publikácie venované jej osudu sú ponúkaným artiklom nielen v múzeu, ale aj v tamojšej kaviarni. Obraz Báthoryovej v životnej veľkosti nevisí len v múzeu, ale tiež v miestnej pizzerii. Sú to kópie originálu, ktorý bol namaľovaný okolo roku 1585, keď mala Báthoryová 25 rokov, a je jediným obrazovým dokladom o jej podobe. Originál zmizol z múzea v renesančnom Draškovičovom kaštieli koncom 90. rokov.

Múzeum sa samozrejme nevenuje len histórii krvavej grófky, masovej vrahyne dievčat, ale aj ďalším majiteľom kaštieľa a hradu. Z dobových portrétov nás najviac upútala podobizeň Ctibora zo Ctiboríc s bradou a prilbicou. Pôsobí veľmi súčasne, a na mocného veľmoža, ktorý v 14. storočí vďaka zásluhám na bojiskách získal okrem Čachtíc ešte ďalších 14 hradov na Považí, vyzerá až neprimerane subtílne. Aj jeho rodový erb s červeným drakom pôsobí popri neskorších, prezdobených erboch veľmi kultivovane.

Prehliadka sa začína v hodovni, kde je okrem spomenutej kópie obrazu krvavej grófky aj rovnako veľký obraz jej smutne známeho pomocníka Ficka. Nie sú to však nijaké dobové artefakty, ale práce súčasného umelca. Prehliadka pokračuje niekoľkými ďalšími miestnosťami, ktoré sú prepojené dverami v jednej línii – enfiládou. Sú v nich predmety a písomné doklady viažuce sa k histórii hradu a okolia. V poslednej miestnosti sa nachádzajú materiály o literárnom spolku Tatrín. Kto zabudol na školský dejepis, ten si pripomenie, že ctihodní slovenskí buditelia a tvorcovia spisovného jazyka mali na čachtickej fare v auguste 1847 poslednú sednicu – čiže zhromaždenie.

Súčasťou expozície sú aj vitríny s materiálmi o paleontologických a archeologických nálezoch z okolia Čachtíc, okrem iných vystavovaných predmetov tu možno vidieť aj zvyšky mamutích kostí. Zaujala nás aj informácia o verejne nesprístupnenej Čachtickej jaskyni. Jaskyniari v nej doteraz objavili asi 3000 metrov chodieb s bohatou kvapľovou výzdobou.

Cesta na hrad z obce môže byť pre peších turistov, ktorí obľubujú viac vysokohorské chrbty, ako asfaltky, dosť otravná, a donedávna sa mnohí vyviezli autom až pod hrad. Polícia to však už zakazuje. V prípade, že si výstup na hrad naozaj nedokážete predstaviť bez "krvi a potu", môžete ho ísť "dobýjať" smerom od Višňového. Obec Višňové je vzdialená od Čachtíc päť kilometrov, odbočku nájdete pri čachtickom kostole. Z Višňového treba na hrad vystúpať po veľmi strmom úbočí z údolia do výšky 375 metrov nad morom, čo trvá vyše polhodiny.

V poslednom čase výlet na hrad obľubujú cykloturisti, pre ktorých je značkovaná cesta z dediny a potom po hrebeni až k hradu ideálna.

Hrad sa nachádza v lokalite, ktorá je od 90. rokov prírodnou rezerváciou so skalnatou lesostepou, vzácnou suchomilnou flórou a zriedkavými druhmi hmyzu.

Hrad zaujme svojou rozľahlosťou, v porovnaní s približne rovnako veľkým Brančom je členitejší, v hradnom areáli je veľa vežičiek a výklenkov. Keby nehrozilo, že pád z vysokých múrov a okien môže skončiť tragicky, dalo by sa povedať, že by bol ideálnym ihriskom pre deti, hrajúce sa na skrývačku, či na naháňačku.

Na tabuľke pripevnenej na mohutnej hradnej stene stojí nápis, ktorý oznamuje, že na tomto mieste v octobruli 1897 zahynul gróf Gortz z Gortzeny a jeho spoločníci. Kto nepozná pôvabnú českú komédiu Tajomný hrad v Karpatoch, nezasmeje sa. Kto pozná, spomenie si na zábery hradu vo vtipnom filme. Príjemná zmena po historkách o temných zločinoch Báthoryčky!

Ako sa tam dostanete a čo uvidíte cestou:

Autom z Bratislavy po diaľnici E 75 (D1) k odbočke na Vrbové pri Piešťanoch. Pred Vrbovým odbočíte doprava na Krakovany. Cestou do Čachtíc sa môžete zastaviť v obci Očkov, ktorá je významnou archeologickou lokalitou. Nachádza sa tu mohylový kniežací hrob z mladšej doby bronzovej. Je to najväčšie nálezisko svojho druhu u nás. Stála expozícia archeologických nálezov sa nachádza v kúrii zemianskeho rodu Očkajovcov. Necelé dva kilometre od Očkova je obec Podolie, kde sa nachádza výstava miniatúr hradov, ktoré patrili Matúšovi Čákovi. Ďalšou obcou sú Čachtice. V obci nemôžete minúť kostol s mostíkom vedúcim ponad cestu k fare, kde sa konala posledná “sednica” Tatrínu. Kostol stojí po ľavej strane cesty, neďaleko je aj renesančný kaštieľ. Pod kaštieľom nájdete zelenú značku, ktorá vás dovedie až na hrad. Autom sa dalo ísť takmer až k hradu, v roku 2009 to polícia zakazuje. Pešo je to asi trištvrte hodiny.

Do Čachtíc môžete ísť aj od Nového Mesta nad Váhom, ak sa rozhodnete ísť po diaľnici až k tomuto mestu, alebo ak trávite letnú dovolenku pri Novom Meste - pri jazerách Zelená voda. V tom prípade musíte prejsť mestom a vydať sa na cestu číslo 504, z Nového Mestra nad Váhom je to do Čachtíc asi sedem kilometrov. Cesta z Bratislavy do Čachtíc je dlhá necelých sto kilometrov, na výlet odporúčame rezervovať celý deň.

ib

Pripojte komentár

Komentáre k článku

Čachtické podzemie - 12.9.2010

Po dlhých pripravách sa podarilo sprístupniť pre verejnosť malú časť historického podzemia pod Čachticami, vybudovanú už v 15 storočí. Pozrieť sa môžete do Nádasdyovských chodieb po ktorých sa možno prechádzala i Alžbeta Báthoryová, ktorej patrili. Sú vybudované v kopci na ktorom stál jej kaštiel a dochoval sa v nich i v hline vyrytý erb jej manžela, turkobijca Františka Nádašdyho. Prehliadka je spojená s videoprezentáciou o živote Alžbety Báthoryovej v miestnom múzeu. Nakoľko sa sezóna skončila, je možné sa objednať na slovenskepodzemie/zavináč/gmail.com
stupavskymiloslav/zavináč/azet.sk