Diktát je ťažký a dlhý, preto je rozdelený na dve časti.
Prvá časť
Kobylka a býček sa vybrali do sveta. Spojila ich spoločná túžba po blahobyte. Veď v mnohých krajinách je prebytok všetkého, a tak si tam ľahko nájdu príbytok, mysleli si. Hnala ich túžba po bydle, pretože na bystrických lúkach často museli bývať pod holým nebom. Veď nie sú predsa zbytočný dobytok, ktorý len prežúva byliny. Opustili lúku pod starobylým hradom a pobrali sa po horách a dolinách smerom na Bytču. Že majú ísť týmto smerom, im poradil starý havran, ktorý si prekvapujúco urobil bydlo na bidielku v starom kuríne, do ktorého sa kobylka a býček nezmestili. V havraňom príbytku by sa možno pre nich našlo miesto, keby ho neboli neznáme ľudské bytosti zapratali starým nábytkom.
Druhá časť
Kobylka síce nahovárala býčka, aby sa dobýjal do kurína a porozbíjal ten starý nábytok, ale on po svojich predkoch zdedil morálne ponaučenie, že násilie je zbytočné. Bol to dobrý býček. Chcel byť verný obyčajom svojich rodičov.
A tak teraz s kobylkou vedno kráčali smerom na Bytču a podchvíľou žuvali nejakú bylinu. Tých bol všade prebytok a obom im veľmi chutili. Ako sa tak idúcky pásli, napadla býčkovi myšlienka, ktorá sa mu neodbytne tlačila na jazyk:
"Vieš ty čo, kobylka, veď je tu celkom dobrá paša. Čoby sme chodili do sveta. Keď sa dobre poobzeráme, iste tu nájdeme nejakú starú kolibu, ktorá nám poslúži ako obydlie a bude sa nám v nej pohodlne bývať."
Kobylka na jeho návrh pristala a čoskoro si našli na hrebeni hôr príbytok, v ktorom dovtedy len občas bivakovali vandrujúci turisti.
Čo si myslíte, bolo to bystré rozhodnutie uprednostniť domáce lúky pred vidinou blahobytu v zahraničí?
© Copyright Vlado Bibel, 14.11.2014
