Najviac som sa bál pri sledovaní filmu režiséra Pavla Barabáša Príbehy tatranských štítov. Dokument popisuje históriu dobýjania vybraných tatranských vrcholov. Medzi nimi nechýba ani najvyšší Gerlach a nehorolezeckej verejnosti menej známy Žabí kôň. Pri Gerlachu bol prvý dôvod pre strach, tak dobrodružne kamera zachytila výstup na štít - Batizovskou, alebo Velickou próbou. Pritom je to iba výstup po kramliach, čiže po rebríku.
Nemenej strašidelne pôsobí lezenie po ostrom hrebeni Žabieho koňa, kde je podobne ako v próbe celý priestor dynamickou kamerou posunutý, pokrútený - samozrejme v neprospech lezúceho človeka, pričom, keď sa lepšie prizriete záberom, všimnete si, že lezec len nežne používa ruky na pridržiavanie sa na ostrom skalnatom hrebeni koníka. Kúzlo spočíva v kamere, ktorú má lezec pripevnenú nad hlavou na nejakej žrdi. To samozrejme v zábere vidieť nie je, občas sa mihne jej tieň. No pôsobí to úžasne a na niekoho až strašidelne. Sugestívne sú aj zábery z ostrých hrebeňov Vysokej a Ganeka.
Vo filme je okrem pekných záberov a zaujímavostí o histórii dobýjania štítov aj zaujímavo popísané dekorovanie štítov krížmi. Ako sa dostal kríž na Gerlach, ako na Vysokú. Podľa filmu kríž na Vysokú prvýkrat umiestnil v stalinských časoch chatár z Rysov na pamiatku svojho priateľa. To bol v 50-tych rokoch, v dobe stalinských represálií, odvážny kúsok. Historka neskôr inšpirovala scenáristu Ivana Bukovčana na stavanie pamätného kríža vo filme Medená veža. Dnes už možno málokto vie, kde stál tento filmový kríž. Bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebeňa, to je hrebeň medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Ležal tam spadnutý ešte v roku 1978. (Medená veža mala premiéru v roku 1970.)
Barabášove Príbehy tatranských štítov neboli jediným filmom, pri ktorom divák zažíval napätie a obavy o jeho aktérov
Vo filme Mesto medveďov (City of Bears) od režiséra Josepha Pontecorva na to nebola potrebná magická kamera. Stačilo tam prosto byť a točiť. V tomto prípade sa kameraman skrýval za hlavným hrdinom - zoológom Chrisom Morganom - a podľa mňa musel mať ešte viac odvahy ako filmári v Tatrách. Mesto medveďov je totiž lúka medveďov kdesi na Aľjaške. Zelená lúka so šťavnatou trávou, na ktorej sa utáborí medzi húfmi pasúcich sa medveďov dvojica - zoológ s kameramanom. Medvede zjavne neboli hladné a nestarali sa o iné živočíšne druhy, a tak si prevažne nevšímali ani dvojicu hrdinov. Azda najnapínavejšia scéna filmu je, keď medvedica s dvoma mláďatami stojí niekoľko metrov od zoológa Chrisa Morgana, on sa jej radšej nedíva do očí a opakuje: "It si O.K, it is O.K..." Medvedica napokon odíde a filmári si vydýchnu.
Hlavnou náplňou filmu však nie je dobrodružstvo filmárov ale popisovanie "sociálnych" vzťahov medzi medveďmi na lúke. Nečudoval by som sa, keby si filmári na ten účel zriadili nejakú pozorovateľňu, ale z filmu vyplýva, že sa pohybovali a žili medzi medveďmi na lúke v ich bezprostrednej blízkosti. O bezpečnostných opatrenich film neprezrádza nič, no z jedného záberu vidieť, že mali stany ohradené akýmsi drôtom. Možno v ňom bola elektrina... Potraviny mali hermeticky uzavreté v škatuliach. V záverečnej časti zajímavo nakrútili, ako medvede lovia lososy, ktoré tiahnu po rieke.
Ekológ Chris Morgan po tomto filme stihol účinkovať v ďalšom o ohrozených sibírskych tigroch, ktorý sa nakrúcal na Sibíri. Príbeh Medvedie mesto, ktorý je prvým dielom z trojdielneho seriálu PBS, by ste si nemali nechať ujsť. Ale zrejme nie je také jednoduché sa k nemu dostať...
Napokon, ešte tretí film, ktorý nevyvoláva napätie, ale skôr nadšenie - Bradáne a ľudia (Des Gypaetes et des Hommes) - film je o ochranároch, ktorí pomáhajú návratu ohrozeného druhu Alpských bradáňov žltohlavých do prírody. Kedysi tento vták neodmysliteľne patril k Alpám, ale ľudské aktivity ho podstatne preriedili. Vo filme je nádherne zobrazené plachtenie navrátilcov vo vzdušných prúdoch - tak sugestívne, až divák tiež pocíti vzlet. A ochranári už organizujú výlety, pri ktorých doprajú školákom pozorovať vzlet vzácnych vtákov. Film Alpské bradáne žltohlavé je dielom francúzskeho režiséra Mathieu Le Laya.
Vlado Bibel
Postrehy z Ekotopfilmu 2012: Rosomák nie je yeti
Famosa: Kriz na Velkej Vidlovej vezi (8.11.2012)
Vo filme Medena veza kriz na velku Vidlovu vezu vyniesol na chrbte Arno Puskas a v r. 1988 tam este bol /dreveny a oseknuty bleskom/. Aj par vencekov.
Vydané: 2012-10-19
Aktualizované: 2012-10-19
Kategórie: - Príroda, životné prostredie