Ostrovy dravcov

Pri výletoch po Dunaji často nachádzame vtáčie pierka. Obvykle sú to labutie pierka. Tento raz sme sa vrátili s pierkom, ktoré vyzerá ako pierko dravca. A to je pre nás vzácnosť. Nevieme ale naisto, ktorý lietajúci dravec by to mohol byť, lebo do úvahy pripadajú dva druhy.

Pierko sme si doniesli z ostrovov nazývaných Erebe szigetek. Dostali sme sa tam, keď sme hľadali ďalšiu trasu pre výlety z Veľkolélskeho ostrova. Vytipovali sme si ostrov Erebe Sziget, ktorý leží na náprotivnej, maďarskej strane Dunaja, povyše Veľkolélskeho ostrova. Ostrov je o niečo menší ako Veľkolélsky, je dlhý 3860 metrov, a je na ňom viacero ramien. Takže ostrov nie je iba jeden, je tam Veľký Erebe, Malý Erebe a ďalšie ostrovčeky - tak, ako to na Dunaji obvykle býva.

Štartovali sme z pontónu neďaleko Klížskej Nemej. Nebola to zlá voľba, keďže pri pontóne nebola zakotvená žiadna loď. Pontón je pomerne vysoký. Na spúšťanie kanojok sa nám zišli prinesené lana. Tie napokon patria k povinnej výbave malých plavidiel. Po krátkej plavbe sme ale potom videli pekné štrkové pláže s rybármi a autami. Takže pontónu sa možno vyhnúť.

Pri štarte sme odhadovali, aký široký je v týchto miestach Dunaj. Potom sme to zmerali - bolo to 300 metrov. Na rieke prekvapujúco nebola počas nášho niekoľkohodinovéhu výletu žiadna premávka. Po nedávnom stretnutí s mohutnou dvojtrupovou nákladnou loďou pod Devínom, ktorá tak rozbesnila vodu, že sme mali v katamarane 15 centimetrov vody, pristupujeme k plavbe po Dunaji s rešpektom.

Nad ostrovmi Erebe je na maďarskom brehu Dunaja dedinka Gönyű. Je známa tým, že je v nej futbalové ihrisko, ktoré má tvar nepravidelného obdĺžnika. Pri dedine našli aj pozostatky starorímskej cestnej stanice.

Keď sme sa doplavili k hornému cípu ostrova, potešilo nás, že v očakávanom ramene je naozaj voda. Lode sme ale do ramena museli preniesť cez nepríjemnú skalnatú hrádzu, pretože voda do ramena voľne z Dunaja nevteká. Po prenáške sme sa plavili dolu ramenom. Naľavo z neho odbočovalo ďalšie, ale bolo bez vody. Miestami sme museli vystúpiť z kanojok a ťahali sme ich za sebou. Voda v ramene bola pomerne mútna. Okolo nás boli pravé lužné lesy. Hlbšie sa na ostrove nájdu aj umelo šľachtené topole, ale ťažba dreva a poľnohospodárske aktivity sú na ostrovoch od roku 2000, keď sa stali chránenou krajinou oblasťou, zakázané.

Občas pred nami preleteli volavky biele alebo popoľavé. Potom prišlo prekvapenie. Pri odbočke do ďalších ramien sme zazreli letieť mohutného dravého vtáka, ktorý mal rozpätie krídiel omnoho väčšie ako volavka. Tá ho môže mať až 170-centimetrové. Domnieval som sa, že je to najväčší vták, aký žije v našich končinách - orliak morský. Samica orliaka morského máva rozpätie krídiel až 240 centimetrov. Odfotiť ho sa nám podarilo len z diaľky. Po výlete som zistil, že Erebské ostrovy sú ako chránená krajinná oblasť známe ako miesto, kde hniezdi haja tmavá, čo je menší dravec ako orliak morský. Rozpätie krídiel 150 centimetrov. Žiaľ, nepodarilo sa nám dravcov odfotiť z blízka, ani sme sa neusilovali po nich pátrať, aby sme ich nerušili. Môžem sa v odhade rozpätia krídiel mýliť. Alebo, že by vedľa seba žili viaceré dravce? Na to by vedeli odpovedať ornitológovia. Počas zimného obdobia, keď v našich končinách zimujú severské orliaky, sa to zrejme stáva.

Spomínané pierko sme na našli na štrku vyschnutého ramena a skončilo za klobúkom. Z ostrova sme sa potom dostali do Dunaja bez toho, aby sme museli prekonávať skaly nejakej umelo vytvorenej hrádze. Zastavili sme sa na pieskovo-štrkovej pláži, nad ktorou sa dvíhajú vysoké piesočnaté brehy. Tam sme videli lastovičkám podobných vtákov – zrejme brehúle hnedé. Tieto vtáky si do riečnych brehov vŕtajú nory hlboké až jeden a pol metra. Sprašové svahy sú typické pre Pannohalmskú prírodnú rezerváciu, do ktorej patria aj Erebské ostrovy.

Potom sme sa preplavili na slovenskú stranu Dunaja. Na týchto miestach je Dunaj široký takmer pol kilometra a prúd tu nie je veľmi silný. Aj tak sme sa radšej plavili šikmo proti prúdu. Bez väčšej námahy sme vkĺzli do ramena, ktoré odkrajuje od pevniny Veľkolélsky ostrov.

Čakala nás ešte polhodina usilovného pádlovania a dostali sme sa k mostu, za ktorým je Ekofarma Ostrov a jej kemping. Pri plavbe dolu ramenom sme podobne ako minule míňali mladé temperamentné býčky. Našťastie, zvieratá si pamätajú, že drôty, ktoré obkolesujú ich ležovisko, sú nabité elektrinou a ešte neprišli na to, ako ich podlieť. Na človeka z mesta pôsobia býčky celkom agresívne.

Za celý čas výletu – asi 3 hodiny - sme nestretli, ani nepočuli na Dunaji žiadne veľké plavidlo. Až na farme sme sa dozvedeli, že niekto pred chvíľou videl vo Veľkolélskom ramene čosi ako cunami - dvadsaťcentimetrovú vlnu, ktorá od sútoku Dunaja s ramenom smerovala proti prúdu. Zrejme sa už nejaká veľká loď doplavila.

Na Slovensku bývajú oblasti, kde žijú vzácne dravé vtáky, v čase hniezdenia uzavreté. Možno očakávať, že tak to bude aj v Maďarsku na Erebských ostrovoch, takže ak si tam chcete urobiť výlet na kanojkách, mali by ste si ho naplánovať až v júli. Zrejme by to mali byť, vzhľadom na to, že ide o chránenú krajinnú oblasť, naplánované výlety v sprievode znalcov prírody. Milovníci vtáctva by si tam - aj kvôli kolónii brehúľ nad ostrovom - mohli prísť na svoje. Na ostrovoch vraj narátali 134 druhov vtákov.

Od Klížskej Nemej k Ekofarme Ostrov sme pádlovali necelých 12 km. Väčšinou po pokojnej vode ramien, takže to nebolo bez výdaju energie. Dvakrát sme sa preplavili cez hlavný tok Dunaja a iba raz sme prenášali lode cez nepríjemnú skalnú hrádzu. Na maďarskej strane na Erebských ostrovoch sme párkrát museli vystúpiť z lodí a koníčkovať, aby sme neuviazli v nízkej vode.

Údaj na vodomere v Nagybajcsi hlásil výšku vody 162cm. Pri nižšej hladine by mohla byť plavbou cez ramená na Erebských ostrovoch namáhavejšia – s viacerými prenáškami. Podobne vo Veľkolélskom ramene.

Počas horúcich letných dní nájdete na štrkových plážach Dunaja pekné miesta na kúpanie. Kanojky si môžete požičať v Ekofarme Ostrov.

Ekofarma Ostrov: >>