Snímka: Kristoffer Erickson Opublikované v National Geographic. Klikni na obrázok a pozri zväčšeninu.
V noci, keď vrcholia výstupy na Everest a pohybujú sa na ňom aj stovky ľudí, vidieť, že ho ovládla civilizácia - svetlá čelných lámp vystupujúcich lezcov osvetľujú výstupovú trasu a možno to pozorovať aj zdiaľky. Ilustruje to snímka horského fotografa Kristoffera Ericksona, ktorú uverejnil časopis National Geographic. Snímka je z predošlých rokov, ale ani rok 2013 nebol na Evereste iný. Vystupujúcich na ňom pribudlo. Väčšinou to však neboli špičkoví lezci.
Smola špičkových lezcov
Koncom apríla "zlí muži" medzi Šerpami vyhnali z Mount Everestu (8848 metrov) troch západných horolezcov, ktorí chceli novou cestou osláviť šesťdesiate výročie prvého výstupu na najvyššiu horu sveta.
Podobný zámer ako trojica Švajčiar Ueli Steck, Talian Simone Moro a britský fotograf - horolezec Jonathan Griffith, mali aj dvaja ruskí horolezci - Denis Urubko a Alexej Bolotov. Ich pokus o nový výstup Severozápadnou stenou sa skončil tragicky. Už hneď na začiatku zahynul skúsený Bolotov, keď sa mu pri zlaňovaní pretrhlo lano.
Kilometre fixných lán
Z výkonnostného hľadiska zrejme za najhodnotnejší z výstupov v tohoročnom predmonzúmovom období možno považovať výstup Brita Kentona Coola a Šerpu Dorje Gylgena na trojicu štítov - Nupce (7861 metrov), Everest a Lhoce (8516 metrov) v rámci jedného "výletu" v troch dňoch za sebou. Lezci ale používali kyslík. Tri štíty obklopujú známy Západný kotol (Western Cwm).
Viacerí lezci, či už zo zahraničia, alebo z radov domácich Šerpov si pripísali ďalší, už niekoľkonásobný výstup na Everest.
Američan Dave Hahn, jeden z horských vodcov agentúry IMG, ktorá sprevádza klientov na Everest, vystúpil už pätnásty krát na najvyššiu horu sveta, čo je rekord medzi nešerpami. Šerpa Phurba Taši sa vyrovnal ďalšiemu šerpskému rekordérovi Apa Šerpovi, keď vyšiel dvadsiaty prvýkrát na Everest. Lakpa Šerpa, lezkyňa z radov Šerpov - vyšla na vrchol už šiestykrát.
Mexický horolezec David Liano Gonzalez v priebehu niekoľkých dní vystúpil na Everest z nepálskej i z tibetskej - čínskej strany.
Na Everest je údajne v jarnom predmonzúmovom období natiahnutých na dvoch trasách približne 12 kilometrov fixných lán a tie menia výstupy naň na "ferratu" v mimoriadne extrémnych podmienkach.
Japonský dobrodruh Miura Yiuchiro si ako 80-ročný získal nazad titul najstaršieho človeka, aký vystúpil na Everest. Pri zostupe ho síce z druhého tábora zniesla helikoptéra, ale nesporne podal úctyhodný výkon.
Miura sa preslávil svojím lyžiarskym zjazdom spod Južného sedla v roku 1970. S pomocou padáku zlyžoval stovky, až tisícky metrov a potom nasledoval dramatický pád. Z jeho výpravy natočili v roku 1975 dokument Muž, ktorý zlyžoval Everest. Film získal prvého Oskara vôbec za dokument. (Najkvalitnejší záznam zo zjazdu nájdete v programe ABCNews na YouTube, nedajte sa odradiť moderátormi v úvode videa.)
Miurov vážny konkurent, o rok starší Nepálčan Min Bahadur Šerčan sa napokon na Everest nedostal. Kým mu nepálski politici priklepli subvenciu na odfinancovanie výstupu, skončilo sa májové predmonzúmové okno dobrého počasia.
Everest - symbol rôznych kampaní
Medzi tohoročnými everestskými rekordérmi sú napr. prvé ženy z dvoch moslimských krajín - z Pakistanu a Saudskej Arábie, či šiesti šestnásťroční tínedžeri z Indie. Na horu vystúpila aj žena postihnutá roztrúsenou sklerózou multiplex, aj Indka, ktorá mala amputovanú nohu.
Dostal sa tam Daniel Hughes, aktivista charitatívnych Červených nosov, ktorý z Everestu poskytol video rozhovor britskej BBC. Z Everestu mala byť uskutočnená aj prvá internetbankingová operácia.
Pozoruhodné na tomto everestskom "zápolení" je to, že sa odohráva v Nepále, v jednej z najchudobnejších krajín sveta.
Rekordný počet výstupov i najvyššia záchranná akcia vrtuľníka
<%menueverest 2435%>
Podľa dokumentaristu Everestu Alana Arnetta na Everest tento rok vystúpilo 697 ľudí. V roku 2012 došlo na najpopulárnejšej ceste Juhovýchodným hrebeňom k zápche vo výške 8790 metrov pri Hillaryho schode. Tento rok Hillaryho schode k zápcham nedošlo, no aj tak na Evereste zahynulo 9 ľudí (vlani 10) a zopakovala sa smutná everestská špecialita nadosemtisícovej zóny smrti, že ľudia prechádzali popri umierajúcom a nedokázali mu pomôcť.
Simone Moro, taliansky lezec a pilot, po aprílovom incidente z Himalájí neodišiel a podarilo sa mu pri záchrannej akcii vrtuľníkom Ecureuil/AStar AS 350 B3 odviezť zraneného lezca z výšky 7200 metrov, čo je zatiaľ najvyššia uskutočnená záchranná vrtuľníková operácia.
Kam až môžu vrtuľníky
Vrtuľník Eurocopter, ktorý používa aj Simone Moro, už údajne v roku 2005 pristál na vrchole Everestu. Pilotoval ho skúšobný pilot a let je zdokumentovaný na videu.
Tento rekord akceptuje aj FAI, medzinárodná federácia leteckých športov. Video z rekordného letu je však zvláštne postrihané, čo viedlo k tomu, že niektorí rekord spochybňujú. Výškový rekord tohto typu vrtuľníka je ale 8992 metrov.
Vrtuľníky sa dokážu dostať do výšky Everestu a potenciálne by mohli zasahovať pri záchranných akciách v zóne smrti, ale veľkou a zrejme prakticky neprekonateľnou prekážkou sú časté víchrice. Vietor dosahuje na Evereste rýchlosť až 200 km za hodinu.
Ako bude fungovať Everest
V súčasnosti o tom ako funguje Everest, formálne rozhodujú nepálske úrady, ale prakticky sú motorom všetkého zahraničné horské agentúry, ktoré privádzajú do Základného tábora odvážlivcov, pre ktorých sa výstup na Everest stal prioritou. Tieto agentúry platia nepálskym a čínskym úradom "mýto" za vstup na Everest, platia prácu Šerpov a spolu so šerpskými vodcami (sirdarmi) spoluorganizujú vytvorenie dvoch sezónnych "ferratových" výstupových trás na Everest a tiež na susednú osem tisícovku Lhoce.
Dosiaľ nebol stanovený strop, koľko ľudí môže v krátkom májovom predmonzúmovom období vystupovať na Everest, ani nie sú stanovené kritériá, ako by mal byť pripravený človek, ktorý chce nahor vystúpiť. Je to záležitosť zodpovednosti agentúr a zdravého (i nezdravého) úsudku jednotlivcov, kto sa vyberie nahor. Sú známe prípady jednotlivcov, ktorí mali dosť prostriedkov, aby si zaplatili sprievodcovské služby i servis potrebný pre výstup na Everest (najmenej 17-tisíc dolárov, obvykle až trojnásobok i viac), no v zóne smrti sa ukázalo, že vrátiť sa nadol je nad ich sily.
Znalci, ktorí poznajú pomery na Evereste, predpokladajú, že tam postupne začnú fungovať rangeri ako na aljašskom velikánovi Denali, a tí budú, ako everestská horská služba, spravovať Everest.
Prvky tohto systému už vznikajú - horské agentúry musia na začiatku sezóny zložiť zálohu 10000 dolárov, ktorú im úrady vrátia, až keď dokážu, že dali odpratať z výškových táborov všetok odpad, ktorý tam nechali.
Ako uvádzajú viacerí svedkovia, výškové tábory, v ktorých sa v rozpätí niekoľkých výstupových týždňov na konci apríla a v máji premelie niekoľko stoviek ľudí, nie sú veľmi pekným miestom.
Zdá sa, že z diaľky je Everest krajší ako zblízka. To však nič nemení na nesmiernej túžbe mnohých vystúpiť na najvyššiu horu.
V noci, keď vrcholia výstupy na Everest a pohybujú sa na ňom aj stovky ľudí, vidieť, že ho ovládla civilizácia - s dobrým i zlým, čo prináša.
Spracoval Vlado Bibel (Posledné foto je z filmu Death Zone.)
