Fašiangové rekvizity (ražeň, šabľa, hrkálky a iné)

K fašiangovým maskám neodmysliteľne patrili aj rekvizity. Slúžili jednak na upútanie pozornosti bubnovaním, zvonením na zvoncoch, hrkaním hrkálkami, práskaním bičov, ale chlapci a chlapi ich využívali najmä na zbieranie výslužky. Šable a ražne boli najlepšie nástroje na napichávanie slaninky, klobás a iných fašiangových pochúťok. Aj tanečníci boli vybavení typickými rekvizitami, napríklad hrkálkami.

Na Záhorí chodili na fašiangové pochôdzky regrúti so šabľami. V Borskom Mikuláši ich volajú šablári, v Borskom Petri, Šaštíne a Štefanove turci. Spievali pritom pesničku s takýmto textom:

Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
všetko my berieme, aj plané hrušky.
Hentam nám nedali, tuto nám dajú,
zabili komára, slaninu majú...

Osobitý význam mal bič. Ako sa uvádza na stránkach obce Dubodiel (okres Trenčín), čerstvo upletený bič museli mládenci natrieť odvarom z vareného údeného mäsa, ktoré sa v ten deň varilo v hojnom množstve. Bič mal magickú moc - keď sa ním poháňali kravy - tučnota z neho prešla aj na ne.

(Podľa Etnografického atlasu Slovenska a publikácie Tradičná kultúra regiónov Slovenska)

Pripojte komentár

Diskusia

Chyba (11.2.2013, pridal: Jojom)

Chyba - v Borskom Petri su tiez sablari.