Príbeh britskej guvernantky, ktorú v roku 1862 pozval na svoj dvor siamský kráľ Mongkut - Rama IV., je známy vďaka jeho literárnym a filmovým podobám. Zážitky Anny Leonowenovej by možno ostali len nostalgickými spomienkami britskej učiteľky, ktoré zaujmú najmä romanticky založené čitateľky, ale Hollywood to zariadil inak. Annine skúsenosti zo Siamu spred vyše poldruha storočia premietol do už štyroch filmov takým spôsobom, že narazil na pobúrenie a odmietnutie v niekdajšom Siame - dnešnom Thajsku.
Anna Leonowenová bola vdovou po majorovi britskej armády a aby uživila svoje dve deti, učila angličtinu v kolóniách. Keď dostala ponuku od siamského konzula v Singapure na učiteľské miesto na kráľovskom dvore, vôbec nezaváhala. Vstúpila do sveta úplne odlišného od toho, v ktorom žila, a stretla sa s javmi, s ktorými sa ako žena vtedajšej západnej civilizácie vyrovnávala iba veľmi ťažko. Kráľ Mongut mal 39 manželiek a 82 detí. V jeho háreme žilo deväťtisíc žien, odrezaných od ostatnej spoločnosti. Na pokyn kráľa mali dostať aspoň základné vzdelanie. Úlohou bola poverená Anna Leonowenová, ktorej sa dostalo aj tej cti, že medzi jej žiakov patrili tiež kráľove manželky a deti.
Anna napísala dve knihy spomienok. Väčší čitateľský záujem však vyvolal až román Anna a siamský kráľ, ktorý podľa Leonowenovej autobiogafie vydala tridsať rokov po jej smrti spisovateľka Margaret Landonová. Thajskí historici vyčítajú pôvodným spomienkam, ale aj románu, príliš subjektívnu optiku a spochybňujú hodnovernosť opisu pomerov na dvore siamského panovníka. Podľa nich to škodlivo ovplyvnilo aj tvorcov filmov.
Kráľa Mongkuta - Ramu IV. hodnotia v Thajsku ako mimoriadne osvieteného panovníka. Na trón nastúpil po smrti svojho staršieho brata. Predtým žil ako obyčajný budhistický mních, prešiel naboso celú krajinu, spoznával ľudí a pritom študoval. Bol skutočným monarchom, s absolútnou mocou nad vyše päť miliónmi poddanými, ale od predošlých panovníkov sa predsa len líšil. Na korunováciu pozval európskych diplomatov a v kráľovstve zavádzal technické vymoženosti západnej civilizácie. Hovoril po anglicky, francúzsky a latinsky. Aj napriek tomu dával najavo, že Siam sa nestane menejcenným príveskom západnej kultúry.
Podľa knihy Landonovej boli nakrútené štyri filmy, ale s najväčším odmietnutím sa v Thajsku stretli posledné dva. Ani muzikál z roku 1956 Kráľ a ja s Yulom Brynnerom a Deborah Kerrovou, ani film Anna a kráľ z roku 1999 s Jodie Fosterovou a čínskym hercom Chow Yun-fatom sa nesmeli a nesmú v Thajsku premietať. Tvorcovia najnovšej filmovej verzie sa pokúšali o spoluprácu s thajskými úradmi a snažili sa vyjsť čo najviac Thajčanom v ústrety. Do hlavnej role obsadili ázijského herca a po niekoľkých námietkach thajskej strany urobili zmeny v scenári. Nakoniec sa však nepohodli a nedosiahli ani dohodu o nakrúcaní v Thajsku. Režisér Andy Tennant sa musel uspokojiť s exteriérmi v susednej Malajzii. V Thajsku bola ustanovená osobitná komisia pozostávajúca z akademikov, novinárov a členov Národného filmového úradu a tá 28. decembra 1999 vyhlásila film za ilegálny podľa zákona z roku 1930, ktorý zakazuje zobrazovať thajskú monarchiu znevažujúcim spôsobom. Denník Los Angeles Times citoval generálmajora polície Prakata Satamana, ktorý zdôvodňoval zákaz slovami: "Film Anna a kráľ má niekoľko scén, ktoré nie sú historicky pravdivé a zosmiešňujú kráľa. Väčšina cenzorov sa zhodla, že ho treba zakázať. Kráľ Mongkut je zobrazovaný ako kovboj, ktorý jazdí na slonoch." Celkový záver komisie znel: " Keby sme mali vystrihnúť všetky scény, ktoré považujeme za nevhodné, celý film by mal sotva dvadsať minút."
Pokuta za rozširovanie a premietanie filmových kópií v Thajsku je mimoriadne vysoká, asi 21-tisíc bahtov, čo je približne 500 eur, a obchodníci sa môžu za nelegálny predaj pirátskych kópií dostať aj na pol roka do väzenia. Odporcovia zákazu tvrdia, že nemá kultúrne, ale politické pozadie, a spochybňujú, že by film mohol oslabiť dnešnú konštitučnú monarchiu, alebo poškodiť pamiatku kráľa Mongkuta. Panovník zomrel v roku 1868, krátko potom, ako ohlásil na základe svojich astronomických pozorovaní a výpočtov, že nastane zatmenie slnka. Pozorovania robil aj so svojím 15-ročným synom vo vlhkej, maláriou postihnutej oblasti. Obaja ochoreli, ale iba kráľ malárii podľahol, skonal v deň svojich 64. narodenín. Jeho nástupca pokračoval v osvietenom štýle vládnutia, zrušil otroctvo a vzdal sa formálneho vlastníctva všetkej pôdy v Siame. Terajší kráľ Bhumipol je priamym potomkom línie týchto osvietených panovníkov, kráľ Mongkut bol jeho pradedom.
(ib)
Pripojte komentár
