Nymfu si predstavujem ako krásnu, zvodnú ženu. Rozhodne nie ako amazonku s helmou na hlave. Preto ma vždy prekvapí, keď narazím na text, v ktorom sa o fontáne na Františkánskom námestí píše ako o fontáne s plastikou antickej nymfy s helmou. V inventárnom zozname Pamingu - Mestského investora pamiatkovej obnovy figuruje táto fontána pod oveľa neutrálnejším názvom ako Žena s krčahom a o "soche ženy v antickom oblečení s helmou na hlave, ktorá z krčahu vylieva vodu" píše aj historik Štefan Holčík v knihe Bratislavské fontány.
Nymfa mi však nedá pokoja. O kúsok ďalej, na nádvorí Mirbachovho paláca je tiež fontána s nymfou. Takou ozajstnou - nádhernou, s kyprými ženskými tvarmi a takou príťažlivou, že sa ju rozhodol uniesť morský boh Tritón. Je to nespochybniteľná nymfa.
Ak by sme prijali verziu, že aj žena s krčahom je nymfa, spadala by do osobitnej kategórie nýmf zviazaných s jedným miestom. Nymfy patria v gréckej a rímskej mytológii k smrteľným, nižším bohyniam. Mali za úlohu ochraňovať miesta, ktoré obývali. (Preto tá helma? Do boja s prípadnými útočníkmi?) Podľa bydliska nymfy tvorili rodiny okeaníd, ktoré žili v oceánoch, nereidy mali domov v mori, najády boli ochrankyňami sladkých vôd, dryády chránili lesy a háje, a ďalšie sa sústreďovali v iných, prevažne prírodných lokalitách. Pomenej bolo však tých, ktoré sa zdržiavali výlučne na jednom mieste, ako napríklad Korýcia, ktorá ochraňovala posvätný prameň v gréckej jaskyni toho istého mena. Naša nymfa by sa podľa miesta výskytu mohla volať Františka.
Pravda, okruh jej pôsobnosti bol počas vekov trochu širší, neobmedzoval sa len na Františkánske námestie. Aj tam sa ocitla pomerne neskoro, až v roku 1804. Nahradila v jestvujúcej fontáne stĺp s kamennou postavou leva nesúceho znak mesta. Historik Holčík v knihe o bratislavských fontánach uvádza, že socha vznikla v kamenárskej dielni rodiny Feiglerovcov a z námestia ju odstránili v rámci úprav v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Nové miesto jej našli pomerne neďaleko, na nádvorí Starej radnice. Na svoju pôvodnú adresu sa dostala až v roku 1998. Nymfy žijú veľmi dlho, ale Františka už nie je pôvodná, je jej kópiou. Stojí v strede mohutnej nádrže z ružového mramoru so svojou helmou na hlave a bdie nad úchvatným kolobehom vody vo fontáne, starostlivo ju napĺňa vodou zo svojho krčaha.
Aj keď nemá tú pravú nymfovskú príťažlivosť, pôsobí osviežujúco. Vďaka ti, nymfa Františka za životodarnú vodu, a buď tu ešte veľmi dlho.
Ida Bibelová
