Gilotína je menej nebezpečná

Šestnásteho júla sme liezli Gilotínu na Kozích kôpkach vo Vysokých Tatrách. Asi v troch štvrtinách prvej dĺžky sme videli zub okolo ktorého bola prevesená slučka. Pravdepodobne to bol núdzový zlaňák. Keď sme to preskúmali, zistili sme, že zub je úplne voľný a skalný blok pod ním tiež. Voľný - rozumej: dá sa posunúť rukou. Zhodli sme sa, že aj v prípade núdze je to veľmi nebezpečné miesto pre zlanenie.

V bivaku pod nami nikto nebol a ani v blízkom okolí. Zdržali sme sa tam asi 4 hodiny, keď sme liezli aj dve vedľajšie cesty. Okolo nás nebolo ani živáčka. V Gilotíne sme sa zo štandu tiež pozerali, či niekto za nami neprišiel, druholezec tiež nikoho nevidel, keď začínal liezť.

Skôr, ako sme skaly zhodili, sme ešte pre istotu kričali, aby naozaj nikto neprišel k žiadnej ujme.

Pri páde skaly trošku obili stenu v prvej dĺžke cesty. Zvyšok sa pri dopade rozlomil na menšie kusy, ktoré sa zastavili cestou do doliny.

Po spustení voľného bloku sme policu ešte dodatočne dočistili.

Teraz v Gilotíne nehrozí nebezpečenstvo pádu väčšieho bloku a vznikla nová polica. Podľa nášho názoru je dôležité minimalizovať riziko pádu takýchto útvarov ich kontrolovaným a bezpečným zhodením.