Hrad Pottenburg a Kráľovská vyhliadka

Na skok od Bratislavy: Pevnosť, ktorá pripomína časy Markétky Lazarovej

Bratislavčania, ktorí cestujú po trase Most Lafranconi - Petržalka, si možno všimli kamenný zub na zalesnenom svahu kopca na rakúskej strane. Je to veža Pottenburského hradu, ktorý leží zo všetkých hradov na okolí metropoly najbližšie k mestu, ale zo všetkých je najmenej známy. Je to dané aj tým, že leží za rakúskou hranicou. Dnes ju už nie je také ťažké prekonať, a na málo známy hrad je z Bratislavy len na skok. Pokiaľ idete autom, prístup k hradu nie je jednoduchý. K lesu pod hradom síce vedie z cesty smerujúcej na Kitsee odbočka, avšak hneď na jej začiatku je zákaz vjazdu. Zákazov je potom po vchode do lesa viac, a nie je to jediný zákaz a výstraha, na ktoré cestou na Pottenburg narazíte. Auto sme napokon zaparkovali na spomínanej odbočke a pokračovali sme pešo ďalej.

V lese sme hneď narazili na značky, ktoré nás informovali, že sme na turistickej trase. Po pár metroch sme si všimli medzi stromami nad nami vysoké oplotenie. Pokračovali sme ďalej pomedzi vzorne upravené záhrady a vinice a asi po desiatich minútach sme skončili pri vysokom oplotení - našťastie neoznačuje súkromný pozemok, ale oboru. Cez oplotenie sú urobené oceľové schodíky a za nimi varuje nápis, že pobyt v obore môže byť nebezpečný, pretože - po prvé - tam žijú diviaky, a po druhé - po skončení obdobia hájenia zvere v obore poľujú poľovníci. Počas našej návštevy (apríl 2005) sme sa poľovníckych zbraní báť nemuseli, a aj keď pre diviakmi máme rešpekt, pokračovali sme ďalej a po pár metroch sa v korunách stromov na vŕšku nad nami začala črtať Pottenburská veža.

Hrad oficiálne patrí pod správu obce Wolfsthal, ale informácie o ňom možno nájsť aj na stránkach obce Berg. Píše sa tam, že hrad dal postaviť začiatkom tisícročia (okolo rokov 1050-53) gróf Poto z Pottensteinu. Mal slúžiť ako pevnosť proti maďarským nájazdom. Maďarom odolal, ale v roku 1529 ho veľmi poškodili Turci. Postupne z neho odchádzali aj poslední obyvatelia, až spustol. Hrad však nevyzerá tak, ako keby bol už poltisícročie opustený. Dominuje mu vysoká možno 30 metrová veža v tvare pravidelného hranolu. To je ten skalný zub, ktorý vidno aj z Bratislavy. Veža je pomerne zachovaná - prístupné je jej temné pivničné prízemie a na prvé poschodie bolo počas našej návštevy možné vyliezť po improvizovanom rebríku, ktorý bol zostrojený za pomoci motúzikov. Rebrík bol pomerne vysoký a najmä prekonanie jeho záverečnej fázy si vyžadovalo aj kus šikovnosti. Desaťročný chlapec, ktorý sa rád šplhá po stromoch, si s ním ale hravo poradil.

Prvé podlažie veže prikrýva gotická klenba s lomeným oblúkom. V múroch sú zúžené strielne, z ktorých možno vypáliť zopár rán smerom na petržalské paneláky (akože, samozrejme). Potom tam už nie je nič, len temné schodište na ďalšie podlažie. Schodište je stáročiami správne vyšliapané a pokryté vrstvou prachu, takže trocha kĺže. Na jeho konci je ďalšie podlažie a nad ním - už len obloha. Ostávajúce podlažia - možno tri alebo štyri sa časom prepadli. Hneď vám môže napadnúť: A neprepadne sa aj to pod nami? Pochodové cvičenie, alebo hopkavý aerobik by tam asi nebolo správne nacvičovať. Uzavretí medzi štyrmi múrami opustenej veže, vzdialení len pár kilometrov od metropole, si radšej môžete predstavovať, ako tu v dávnych časoch odolávali obrancovia pevnosti nájazdom nepriateľov. Ak nepriatelia prekonali múry hradu, ostávala ešte kamenná vysoká veža, ktorá pôsobí ako pevnosť vo vnútri pevnosti. Škoda, že na vrchol veže sa už nedá dostať. V jej múroch vidno vytesané otvory po niekdajších stropných hradách, ktoré niesli vyššie poschodia.

Po opatrnom zostupe temným schodišťom a rebríkom s pohyblivými priečkami, sme znova obdivovali vežu zvonku. Na jej vrchole sú ešte zachované krákorce.

Priestor medzi múrmi hradu nie je upravený ako na neďalekom hrade Schlossberg v Haingurgu. Je však čistejší, ako býva na zrúcaninách hradov u nás na Slovensku. Dúfajme, že po uverejnení týchto riadkov sa to nezmení... My sme boli na hrade úplne sami a mĺkvota, opustenosť zrúcaniny vyvolávala spomienky na film českého režiséra Františka Vláčila Markéta Lazarová, ktorého scény plné stredovekej krutosti sa odohrávali v exteriéroch s podobnou atmosférou, akú nachádzame na Pottenburskom hrade.

Obišli sme hrad zvonka - najmä jeho vysoký južný múr je pomerne dobre zachovaný. Kedysi možno hrad stál na holom pahorku a jeho posádka sa svetelnými signálmi dohovárala s posádkou bratislavského hradu. Dnes je Pottenburg až na hornú polovicu svojej dominantnej veže schovaný medzi stromami. Ale taký osud majú aj mnohé zrúcaniny na Slovensku.

Schodíkmi sme vyliezli z obory: O dvadsať minút sme boli z oázy opustenej stredovekej zrúcaniny preč, v rade áut na rakúsko-slovenskej hranici.

Ešte jedna dôležitá informácia týkajúca sa zákazov vstupu do obory obkolesujúcej Pottenburský hrad - aj bicykle tam majú stop.

Kráľovská vyhliadka

Na kopci nad hradom sa nachádza ďalšia atrakcia, vyhliadková veža s názvom Kráľovská vyhliadka. Pahorok, na ktorom stojí, kedysi slúžil uhorským kráľom a veliteľom ich vojsk ako strategická pozorovateľňa (344 m). Je z neho výborný výhľad na maďarskú nížinu a Malé Karpaty. V historických kronikách sa píše, že na vyhliadke sa zastavil v roku 1189 cisár Friedrich Barbarossa, a prvý uhorský kráľ, ktorý bol korunovaný v Bratislave – Maximilián, sa tu potešil pohľadom na ríšu v roku 1563. Strategický výhľad ocenil aj cisár Napoleon v roku 1805. Veža je vysoká 22,7 metra.

Čítajte viac o Kráľovskej vyhliadke.

Poznámka:

Pri našej ďalšej návšteve na hrade v roku 2007 sme z jeho hradieb v tesnej blízkosti pod nami mohli pozorovať statného diviaka. V odborných príručkách sa píše, že diviak zaútočí na človeka, len keď je úzkych, alebo ak ide o samicu, ktorá si chráni svoje malé. V každom prípade odporúčame v obore sa pohybovať opatrne.

vb

Pripojte komentár

Komentáre k článku:

Rasťo: Na hrad som sa dostal cirou nahodou, tak ako je to v opise uvedene. Problem som mal predovsetkym v tom, ze som chcel ist na vyhliadku a zabludil som. Priznam sa, ze aj s bicyklom. Co a kam s nim? schovat ho niekde do hustia? Tak som ho radsej zobral na ramena a s uctou k dejinam aj k diviakom, ktore som stretol v pocte 2 svin a cca 15-20 pestrofarebnych mladych. Tak ako som prisiel, tak som aj vycuval z obory a zrejme tam dlho nepojdem, pristup je nejasny. Na vyhliadku nad Bergom sa este len chystam, ked sa podari , este tento rok.

Vlado: Na vyhliadku treba ísť cez Berg, cez Pottenburgskú oboru je to "svinská cesta". Ako sa dá dostať na vyhliadku bez obáv, je trocha popísané v článku Kráľovská vyhliadka nad Bergom poskytuje kráľovsky šíry výhľad.

R.V.: Na hrade sme boli s priatelkou teraz v lete. Nikde ani zivacika, okolie hradu ciste, len ten rebrik na vezu bol v podstate zdemolovany. Cestou z hradu strmsie nahor, smerom na Konigswarte sme stretli 4 diviakov a cca 20 malych sviniek. Kŕmili sa popri ceste, a napriek nasmu zjavnemu strachu nejavili o nase masko zaujem. Tak sme okolo nich presvihli a bolo vymalovane - druhy raz sme preliezli svinsky plot tesne pred vyhliadkovou vezou a odmenou za diviaciu nadielku bol krasny vyhlad.

8.1.2012, Asi tak:

Ziadne lavicky po celej trase, len na rozhliadni, les zdevastovany a spinavy, uplne mizerne znacenie, ziadne smetne kose, hrad pekny aj vyhliadkova veza. Rebrik na vezu tam uz nie je.

8.1.2012, Vlado:

Zdevastovaný? V Rakúsku?.. V obore pod hradom lavičky nemaju čo hľadať. Na ceste k vyhliadkovej veži by sa hodili.

29.1.2012, pkestefran:

Vdaka za info o vnutornostiach veze. My sme sa tam vcera nedostali, rebrik chyba, vedie tam jedine neisty motuzik, na ktory som sa nemienil vesat... Skoda toho znacenia, atmosfera na Pottenburgu je uzasna...

19.3.2012, x:

Nevidel som tam ziadne odpadky ani ine znamky devastacie. Lavicky v diviacej obore - nie si na prechadzke v kupelnom mestecku:)
Ten motuzik do veze funguje super, islo to lahko hore aj dole. A diviakov tam zije vela, ale kto vie rychlo utekat...

19.9.2012, Mato:

Zdravim, bol som na tej zrucanine aj s partiou 19.9.2012, isli sme tam v stredu omolo piatej a zobrali sme to cez tu oboru na hrad a dalej na tu vyhliadku... spat sme sa vracali tou istou cestou a asi v polke lesa vybehol polovnik z posedu, bolo asi sedem vecer a vyhodil nas z lesa a skoro ho roztrhako od nervov... neviete niekto preco, ved nikde nebolo pisane, ze sa tam vecer, alebo v nejakom obdobi nesmie... dakujem

19.9.2012, Vlado:

Ten polovnik mohol byt nervozny, lebo bol na polovacke, teraz je asi sezona. Uz som sa stretol aj na Slovensku s polovnikmi, ktori boli nervozni, ked sa im niekto motal okolo posedu. Ako je to z pravneho hladiska v Rakusku - ci naozaj ma na to pravo, vyhodit Vas z lesa, alebo z oznacenej obory, neviem. Na tej tabuli pri vstupe do obory bol, pokial viem, len napis, ze vstup je na vlastne nebezpecie a to kvoli diviakom, a nie kvoli polovnikom :-).

14.4.2013, Anonym:

Mato chces vedet preco vas vyhodil?? Pretoze v dobe loveckej sezony tam nemas co robit... Kludne ta mohol zastrelit, keby si ta pomylil zo zvieratom. Mam v rodine polovnikov a hovorievali o tom, ako polovnik zastrelil omylom ineho polovnika.

25.12.2014, Martin: Nasa navsteva hradu vo stvorici

Ahojte. My, cize dospeli chlapi a dvaja chlapci 6 a 8 rokov sme sa dnes uz druhy raz vydali na vylet na tento mimoriadne pekny, rozlahly a zaujimavy hrad. Je paradne zachovany, na svoj vek-takmer TISIC ROKOV je az neuveritelne dobre zachovany. Veza je neuveritelna dominanta, ktoru vidno z velkej dialky... Jedine, co sme museli prekonat tazsie, ze do masivnej veze - typovo zrejme Berg frit s naznakom kazematovych chodieb, neviedol rebrik. No zvladli sme to...