Hrad Uhrovec v minulosti chránil utečencov, dnes treba zachrániť hrad

Hrad Uhrovec sme navštívili v roku 2007. Vtedy už niekoľko rokov prebiehali na zrúcanine reštauračné práce. Tie pokračujú dodnes, od roku 2015 pod vedením Občianskeho združenia Hrad Uhrovec.

Aktualizované informácie na facebookovej stránke združenia.

V rámci obnovy hradu Uhrovec sa podarilo zrekonštruovať Hospodársku budovu na hrade, ktorá získala CE ZA AR (Cenu za architektúru) 2021. Rozpráva o tom toto video:

Popis záchranných prác a ďalšie podrobnosti o hrade nájdete na stránkach združenia.

V ďalšom texte prinášame postrehy z návštevy hradu v roku 2007.

Hrad Uhrovec nepatrí k impozantným ruinám, ktoré dobre vidno široko-ďaleko po kraji. Je skrytý, pošťastí sa vám ho zazrieť len z úzkej cesty, ktorá vedie z obce Uhrovec a kľukatí sa do Uhrovského Podhradia. Ale ani stadiaľ nie je výhľad naň taký dobrý, aby uspokojil lovcov snímok. Za zážitkom treba šliapať.

Hrad sa nachádza v odľahlom a ťažko dostupnom zalesnenom teréne Strážovských vrchov. Napriek svojmu veku - zmienky o ňom pochádzajú z konca 13. storočia, je pomerne celistvou ruinou. Zrúcaniny sú ukážkou niekoľkých stavebných slohov a klenotom hradu je románska kaplnka, ktorá je jedinou hradnou kaplnkou na Slovensku z tohto obdobia.

Cestou na hrad sme si pripomenuli aj mladšie slovenské dejiny. Podnetom na to bola obec Uhrovec, ktorá je rodiskom dvoch veľkých historických postáv, Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Školské exkurzie a poznávacie zájazdy sa v Uhrovci veľa nenachodia - stačí zájsť do jedného domu - pretože obaja, Štúr aj Dubček sa narodili v tom istom príbytku, pravda s odstupom takmer jedného storočia. Táto zvláštnosť v nás vyvolala úsmevné teórie, ktoré sformuloval jeden člen našej výpravy v otázke: Čo ak sa v dome nachádza magická sila, ktorá privádza na svet veľkých Slovákov?

V Uhrovci je okrem zrenovovaného "dvojrodného" domu iná zaujímavá historická stavba - schátraný renesančný kaštieľ rodiny Zaiovcov. Zaiovci patrili k tvrdým prenasledovateľom Štúra a hrad Uhrovec, ktorý bol ich majetkom, napokon vzala skaza, keď ho v revolučnom roku 1848 vypálili radikálni prívrženci panslávskeho hnutia.

Z Uhrovca sme sa autom presunuli do Uhrovského Podhradia a potom sme po lesnom chodníku vystúpili k hradnej zrúcanine.

Neskororománsky hrad vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Možno predpokladať, že na stavebnom vývoji hradu sa podieľal Matúš Čák. Neskôr, v 15. a 16. storočí, viedli oň majetkové spory bohatí magnáti a hrad často menil majiteľov. V období renesancie bol mimo tureckých výbojov a vyhli sa mu aj vnútorné nepokoje, ktoré ťažko postihli široké okolie. Preto bol často útočiskom pre tých, ktorí museli pred nepriateľom zutekať zo svojich domovov. V 18. storočí však strácal svoju pôvodnú funkčnosť, Zaiovci sa presťahovali do kaštieľa a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Okrem toho ho využívali ako väznicu.

Hrad Uhrovec stojí na bočnom hrebeni Nitrických vrchov, ktoré sú časťou Strážovských vrchov. Vedie k nemu zelená značka z dedinky Uhrovské Podhradie. Keď sa pred vami po asi hodinovom strmom stúpaní do výšky približne 600 metrov nad morom náhle vynoria vysoké, mohutné, ostro lomené múry, je to zaslúžený pohľad. Je odmenou za výstup a pošteklí "dobyvateľské" chúťky. Ale pozor! Hrad sa zamyká, môžete prísť skrátka. Počas víkendov od jari až do októbra býva do tretej popoludní na hrade jeden z nadšencov obnovy hradu, pán Slavomír Turek. Inokedy je lepšie zavolať mu (038-76 94 248) a na návšteve sa vopred dohodnúť. My sme sa o to pokúšali až na poslednú chvíľu v dedine, ale žiaľ, v obci obklopenej vrchmi boli naše mobily bezmocné. Strážcu hradu sme našťastie ešte zastihli pred hradom.

Cestou k zrúcanine sme sa zastavovali pri informačných tabuliach, ktoré sa nevenovali iba hradu a jeho obnove, ale aj miestnej faune a flóre. Zo zoznamu tunajších zvieracích obyvateľov sme nenatrafili ani na jedného, zato sme videli capka a kozu. Vykúkali z okna hradnej bašty a obveseľovali turistov. Dobre zavretí, pretože, ako nám prezradil Slavo Turek, cap vie byť aj dosť zlostný. K súčasnému hradnému spoločenstvu sme prirátali ešte malého čierneho bundáša, ktorý mal oveľa väčší výbeh ako jeho rohatí susedia, s istotou behal po lávkach a hradných miestnostiach, a návštevám bol očividne rád.

Do hradu sa dostanete po provizórnom mostíku nad priekopou, ktorý vedie k pôvodnej vstupnej bráne. Do roku 2004 sa na hrad chodilo zo severozápadnej strany, ale keď sa tam zrútil asi 17 metrov vysoký múr, padlo rozhodnutie o obnovení niekdajšieho pôvodného vstupu. Mostík sa podobá na provizórne lávky, aké poznáme v našich večne rozkopaných novodobých sídliskách, a podobné súčasné "artefakty" sa nachádzajú aj vnútri hradného areálu. Chvála za ne - aj keď sa dosť bijú s predstavou o romantike, sú však svedectvom, že hrad sa rekonštruuje.

Práce má pod palcom Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá začala na záchrane hradu pracovať už koncom 90. rokov. Uvoľnili sa závaly a upravili prístupové chodníky pre bezpečnejší pohyb. Výdrevy podopreli ohrozené dverové otvory a klenby, a románsku hranolovú vežu a a kaplnku zakryli strechy. Reštaurátorský tím odborne odkryl stredovekú nástennú maľbu v apside kaplnky s výjavom ukrižovaného Krista a troch ženských postáv. Aj napriek všetkému úsiliu hrad v októbri 2007 vyzeral ako veľká stavba a čo je smutné, ako nám povedal Slavo Turek - finančné prostriedky na jeho obnovu sú už na dne.

Pred zostupom do Uhrovského Podhradia sme ešte hrad obišli z juhovýchodnej strany. Chodník je tu veľmi strmý, lemujú ho koly s natiahnutým plastovým povrazom. Popoludní bol v tieni, takže nám celkom dobre padlo, keď sme sa ocitli na druhej - severozápadnej strane, ktorú ožarovalo slnko. Keďže už bolo dosť vysoko a jeho lúče pomaly začali chladnúť, vybrali sme sa po chodníku naspäť do Uhrovského Podhradia po zelenej značke a opačnú trasu označenú modrou značkou, ktorá vedie na Jankov vŕšok s pomníkom padlých hrdinov Slovenského národného povstania, sme si nechali na ďalší výlet.

Na neďalekom Jankovom vŕšku poskytuje ubytovacie i ďalšie služby Hotel Partizán.

My sme pre trasu Bratislava - Uhrovské Podhradie zvolili najrýchlejší variant, najprv sme sa vybrali autostrádou v smere na Trenčín. Pred Trenčínom odbočkou doprava (E572) na Bánovce nad Bebravou, tam odbočkou doľava na hlavnú cestu do Uhrovca. Z Uhrovca je do Uhrovského Podhradia asi 6 km. Cesta Bratislavy až do dedinky Uhrovské Podhradie je dlhá asi 150 kilometrov.

Vydané: 2007-10-22
Aktualizované: 2007-10-22

Kategórie: Výlety, prechádzky - Výlety a prechádzky - Bratislava a okolie