Jún: Pranostiky a čistenie studničiek i tanec stríg

"Jún studený, sedliak krčí rameny," vraví typická júnová ľudová pranostika. Podľa pranostík má byť jún teplý, podľa niektorých môže byť aj mokrý, ale rozhodne nemá byť studený. Vraví sa, že "Jún mokrý a teplý, neurobí gazdu biednym" a "Červeň mokrý a studený činí najviac rok hubený".

Pre vinohradníkov je najlepšie, keď bude jún aj suchý. "Ak je červeň suchý, nebude sud hluchý", čiže "Suchý jún plní sudy vínom". Nielen pre vinohradníkov platí, že "Daždivý jún celé leto pokazí".

K dažďu sa viaže u nás hádam najznámejšia júnová pranostika, ktorá pripadá na Medarda, "Medardova kvapka štyridsať dní kvapká".

Medard, meno starogermánskeho pôvodu s významom mocný, udatný, je v kalendári 8. júna a spája sa aj s ďalšími pranostikami.

"Keď na Medarda prší, zrno sa zle suší."

"Kto na deň Medarda sadí, a rozsieva, mnoho kapusty a ľanu máva."

"Na akú nôtu Medard zahrá, na takú sa tancuje celý mesiac."

Odborníci doslovnosť pranostiky o 40-dňovom daždi zmierňujú. Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu sa môžeme dočítať, že pri pohľade späť do minulosti u nás súvisle odo dňa sv. Medarda štyridsať dní vcelku ešte nikdy nepršalo. A podľa klimatológa Pavla Faška, s ktorým sa o Medardovi rozprávali v Slovenskom rozhlase, sa pranostika v dôsledku klimatických zmien nenapĺňa posledných 30 rokov.

S pranostikou súvisí stará legenda o chlapcovi Medardovi, ktorého ukryl pred lejakom veľký orol pod svojimi krídlami. Medard vošiel do kalendára ako svätec, ochraňujúci polia pred suchom.

Ľudová pranostika má svoje korene v meteorologickom jave, ktorý na stránkach SHMÚ označujú ako singularitu (pomerne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia, podmienená zvýšeným výskytom poveternostných situácií v danej časti roka v niektorých geografických oblastiach), ktorá sa prejavuje najmä výrazným ochladením. Začiatkom júna atmosférická cirkulácia nadobudne tzv. zonálny, alebo západný charakter, pri ktorom prúdenie z Atlantického oceánu prináša do strednej Európy vlhký vzduch. A práve v ňom sa tvorí oblačnosť a je viac zrážok.

Studený vzduch k nám preniká nad prehriatu pevninu v niekoľkých za sebou nasledujúcich vlnách. Medzi nimi sú prestávky so slnečným počasím, ktoré poľnohospodári využívali najmä na kosenie sena. Obdobie s tradičnými dažďovými vlnami naši predkovia označovali ako: - dažde svätovítske (15.6.)
- dažde svätojánske (24.6.)
- dažde prokopské (4.7.)
- dažde svätopeterské (1.8. - podľa kresťanského sviatku sv. Petra v okovách).

Turíce - kresťanský sviatok Zoslania Ducha svätého - sa oslavujú v júni len niekedy. Pripadajú totiž na päťdesiaty deň po zmŕtvychstaní Krista, čo je napr. v roku 2015 už 24. mája. Na Turíce sa ukončuje liturgické veľkonočné obdobie.

Názov Turíce je asi odvodený od pohanského slovanského tura ako symbolu plodnosti. V tento deň starí Slovania prinásali dary ku studničkám, zabíjali obete a obetovali zlým duchom s vierou, že očistené studničky prinesú dobrú úrodu. Čistenie studničiek pretrvalo dodnes.

Na 21. júna obvykle pripadá aj letný slnovrat, ktorého oslavy sa spojili so sviatkom svätého Jána Krstiteľa. V kalendári mu patrí 24. jún.

Prvý kresťanský svätec, sv. Ján Krstiteľ, je patrónom krajčírov, hostinských, spevákov, pastierov a tiež odsúdených na smrť.

Starí Slovania slávili letný slnovrat ako jednu z najvýznamnejších udalostí roka. Slnko im symbolizoval oheň, ktorému pripisovali magické očistné schopnosti. Zachovali sa napríklad záznamy o starých Slovanoch v Rusku, ktorí verili, že preskakovanie ohňa ich môže ochrániť pred zhubným morom.

Preskakovanie svätojánskych ohňov sa udržalo aj v kresťanských časoch. Na Jána sa kládli vatry, robili sa obchôdzky s fakľami a horiacimi snopmi, na stĺpoch sa krútili horiace kolesá. Na Spiši a Zamagurí spúšťali horiace kolesá dole kopcom. Z pohanských čias pochádza aj zvyk strojenia symbolických figúr a ich spaľovania. Starí Slovania pestovali aj obradné kúpele.

V severných oblastiach Slovenska volali svätojánske sviatky vajany, na východe zasa sobotky, zrejme preto, lebo sa oslavovali v sobotu po Jánovi.

Pri jánskych ohňoch dochádzalo k neviazaným sexuálnym stykom. V starodávnych kronikách i v cirkevných textoch možno nájsť kritické zmienky na adresu týchto zvyklostí.

Viaceré starodávne texty spomínajú aj ľudovú mágiu. Tá mala brániť pred nečistými silami, ktoré podľa povier naberali počas slnovratu na sile. Verilo sa napríklad, že v noci pred Jánom tancujú na krížnych cestách strigy. Zázračné liečebné účinky boli pripisované zelinám vyzbieraným počas svätojánskej noci.

Pripojte komentár