Juraj Rafael Donner mal v Bratislave nehostinný domov, ale zanechal jej skvosty

Predstavte si, že sa v uliciach mesta zjavia dvaja vznešení anjeli s peruťami v spoločnosti jazdca, ktorý s milosrdným gestom dáva kus svojho plášťa žobrákovi. Nie, to nie je absurdný sen! Obyvatelia Bratislavy mohli takýto výjav uzrieť v júli 1735. Píše o tom aristokrat a učenec Gerhard Cornelius Driesch. Jeho stať nie je nejakou dobovou fikciou pre pobavenie čitateľov, ale celkom triezvym opisom skutočnej udalosti. A bola to podľa všetkého veľká udalosť, ktorej sa prizeralo mnoho národa. Driesch píše, že na podstavcoch s niekoľkými malými kolesami boli pripevnené sochy svätého Martina na koni, žobráka a dvoch anjelov. Zvláštny povoz ťahalo osemnásť volov a smeroval od letného arcibiskupského sídla k Dómu svätého Martina. Pri prevoze asistovalo dvesto ľudí a cesta trvala dva dni, od 9. do 13. júla. Sochy boli dielom nenápadného, ale mimoriadne schopného sochára Juraja Rafaela Donnera, a tvorili podstatnú súčasť nového oltára v dóme.

Poklady v martinskom dóme

Súsošie svätého Martina so žobrákom v martinskom dóme patrí k najväčším skvostom starého umenia Bratislavy a jeho tvorca k najvýznamnejším stredoeurópskym sochárom baroka. Juraj Rafael Donner, rakúsky barokový sochár, žil v Bratislave desať rokov. V meste, ktorému zanechal vrcholné diela svojej tvorby, sa cítil ako cudzinec a nikdy tu nezískal postavenie, ani majetok, ktoré by zodpovedali kvalitám jeho umenia. Podľa kunsthistoričky Márie Pötzl-Malikovej, autorky práce Juraj Rafael Donner a Bratislava, za to mohli jeho osobné vlastnosti, plachosť, uzavretosť a neohrabané vystupovanie. Uznania sa mu vo vyšších kruhoch nedostávalo napriek tomu, že žal úspech a jeho žiaci a nasledovníci si ho vážili a obdivovali.

Donnerovo dielo nepozostáva iba zo sakrálneho umenia, no v Bratislave sa venoval najmä takejto tvorbe, pretože jeho mecénom a hlavným objednávateľom prác bol arcibiskup Imrich Esterházy. Sochár ho zvečnil v soche, ktorá adoruje ostatky mučeníka v kaplnke Jána Almužníka a arcibiskupove črty má aj svätý Martin na koni, podávajúci plášť žobrákovi.

Sochu sv. Martina stíhal zlý osud

Čím vznešenejšie sú priestory, v ktorých stoja Donnerove sochy, tým skromnejšie boli priestory, v ktorých žil aj s rodinou a pracoval. Ako píše profesorka Malíková, Donner mal "laboratórium" - dielňu, dve miestnosti a voľný priestor medzi stĺpmi v letnom arcibiskupskom sídle. "Tu žil počas celého pobytu v Bratislave, tu vytvoril podstatnú časť svojho diela, medzi inými aj monumentálne súsošie svätého Martina a modely pre studňu Providencie pre viedenský Múčny trh."

Za nový hlavný oltár dostal Donner vtedy úctyhodnú sumu - 4271 zlatých. Ako sa zmieňuje historik umenia Ivan Rusina v knihe Renesančná a baroková plastika v Bratislave "napriek svojim kvalitám mal oltár nezávideniahodný osud. Už súveký autor 18. storočia sa ironicky vyjadril, že je ťažko určiť, čo je na oltári väčšie - či výdavky, či umenie. A úctu k oltáru nemalo ani puristické 19. storočie. Pri regotizácii kostola okolo roku 1865 oltár rozobrali. Anjelov kúpilo budapeštianske múzeum a socha Martina putovala pod prístrešok z vonkajšej strany presbytéria, kde zostala až do roku 1912. Odvtedy je opäť v kostole, avšak len ako voľná socha v bočnej lodi. Okolo roku 1937 urobili zo súsošia dnes už, žiaľ, zničený faksimilový odliatok pre pražskú výstavu Staré umění na Slovensku."

J. R. Donner a F. X. Messerschmidt - bratislavské umelecké lákadlá

Aj keď odmena za oltár bola vysoká a z dobovej poznámky cítiť neprajnosť, inak zrejme ľudia ziskuchtivej povahy Donnerovi nemali čo závidieť. Sochár bol na výplatnej listine arcibiskupského paláca až kdesi na konci zoznamu, spolu so záhradníkom a remeselníkmi, ktorí sa starali o údržbu sídla. Profesorka Malíková Donnera porovnala s ďalším významným barokovým sochárom, F. X. Messerschmidtom, ktorý koncom 18. storočia pôsobil v Bratislave a prišiel sem takisto ako J. R. Donner z Viedne. Sú to umelecké veličiny, kvôli ktorým sa milovníkom umenia oplatí prísť do Bratislavy - hoci - z Messerschmidtových diel sa tu zachovalo len málo a z jeho slávnych Charakterových hláv, dokonca nemáme ani jeden originál. F. X. Messerschmidt mal podobne ako Donner zvláštne postavenie, považovali ho za čudáka, ale bol dobre hmotne zabezpečený. Aj jeho posledná životná púť bola iná. Už sa nikdy nevrátil do Viedne, umrel v Bratislave.

Podľa kunsthistoričky Malíkovej Donner opustil Bratislavu zrejme pre svoju spoločenskú izolovanosť, aj keď mu tu zažiarila hviezda úspechu . Odišiel naspäť do Viedne, kde pokračoval v plodnej tvorbe až do svojej smrti v roku 1742.

Pripojte komentár