Do sauny na Južný pól? K filmu Crossing the Ice - Krížom cez ľad
Na Južnom póle si možno dať saunu a potom vybehnúť do snehu. Neveríte? Pozrite si záverečnú časť videa o americkej výskumnej Amundsenovej - Scottovej stanici na Južnom póle. Video zo stanice.
Stanicu dokončili v roku 2008 a odvtedy v špeciálnej modernej budove v nadmorskej výške 2835 metrov pracujú a žijú vedci chránení pred krutým podnebím, kde teplota môže klesnúť až na mínus 80 stupňov Celzia. (Najvyššia teplota, akú dosiaľ na Južnom póle namerali, bola mínus 12,3 stupňa Celzia.)
K informáciám, že zemepisný Južný pól je takto civilizačne obývaný, som sa dostal, keď som zisťoval fakty o polárnickej výprave dvoch Austrálčanov počas polárneho leta 2011 - 2012.
Crossing the Ice: Pred antarktickou výpravou sa nevedeli lyžovať
Dvaja dobrodruhovia Justin Jones a James Castrisson sa rozhodli, že si pripomenú sté výročie prvého dobytia Južného pólu výpravou po Antarktickej pevnine na pól a späť. Bez vonkajšej pomoci a podpory. Aj vzhľadom na to, že sa predtým nepohybovali na lyžiach, išlo o odvážny zámer. Zvolenú trasu zobrazujú šípky na mapke nižšie. Napokon uspeli, a za tri mesiace prekonali na lyžiach, len s vlastnými zásobami a vybavením, ktoré pri štarte vážili 160 kg, 2875 kilometrov. O ich neľahkej púti je filmový príbeh, ktorý získal hlavné ceny už na dvoch festivaloch outdoorových filmov - v kanadskom Bannfe, aj vo Vancouvri. Film Crossing the Ice - Krížom cez ľad - je aj na programe tohoročného festivalu Hory a mesto v Bratislave. Podľa informácií, ktoré o filme boli zverejnené, je to príbeh o ľudskej schopnosti prekonávať ťažkosti, bolesti i hlad na strastiplnej ceste, a aj pekný príbeh o priateľstve.
Súper i priateľ z Nórska
Obaja Austrálčania sa krátko pred štartom dozvedeli, že na tú istú trasu sa vyberá aj nórsky "outdoorový lev" Alexander Gramme, takže vysnívané prvenstvo z absolvovania trasy bez vonkajšej pomoci je ohrozené. Nór mal naozaj pred nimi náskok, ale počas výpravy medzi nimi namiesto rivality vzniklo priateľstvo. Spájali sa cez vysielačky, zvítali sa, keď sa on už vracal nazad a napokon, tesne pred návratom do cieľa, na miesto pôvodného štartu, ich Gramme počkal, aby tam dorazili spoločne.
A ako to bolo s tou saunou na Južnom póle? Tú si austrálski polárnici nedali. Podľa dennikára tamojšej výskumnej stanice Billa Spindlera sa tam zdržali len tri hodiny a vybrali sa nazad na pobrežie. Som zvedavý, ako oni sami zaznamenali vo filme svoj pobyt na Južnom póle.
Na YouTube je dostupných viacero ukážok z filmu. Táto, v štýle reality show, je z chvíľ, keď zúfalá dvojica nevie nájsť skrýšu s potravinami.
Kamerou bol vyzbrojený aj nórsky priateľ Austrálčanov Gramme. Natočil si veselšie video, ako sa vracia k jednému z miest, kde si pri putovaní na pól nechával zásoby na cestu naspäť. (Zámerne si nerobil záznamy, čo v ktorej zásobárni necháva, aby bol potom viac potešený.) Či zo svojej výpravy pripravil ucelený dokument, to sa mi nepodarilo vypátrať.
Za 63 950 dolárov si to môžete skúsiť aj vy
Výlet na Južný pól trasou z Herkulovho zálivu v Ronneho ľadovom šelfe, ktorú Nór aj Austrálčania prešli, si dnes môže objednať každý vytrénovaný outdoorista. Ponúka ju na Antarktídu špecializovaná agentúra Antarctic Logistics & Expeditions z USA. Tieto expedície rátajú s vonkajšou pomocou a zabezpečením zásobovania, takže by nemali byť natoľko vyčerpávajúce. Okrem kondície a otužilosti na ne potrebujete aj 63 950 dolárov.
Čo na to polárnik Peter Valušiak
Keď som pátral po informáciách o spomínanej antarktickej výprave hrdinov filmu Crossing the Ice, opýtal som sa na názor aj slovenského polárnika Petra Valušiaka. Odpovedal mi, že pokiaľ ide o ich prechod - crossing - cez Antarktídu, tak takýchto akcií bolo viac, takže "nejde o prvú expedíciu... Chalani, čo tam niečo robia, toto nepovažujú za nejaký prechod, pretože geograficky to síce je akože z pobrežia Antarktídy, fyzicky” (kvôli zamrznutému šelfu) “je to ale viac než 800 km posunuté do vnútrozemia... Na tejto trase sa pohybujú všetky komerčné expedície na Južný pól zo strany Patriot Hills..."
Za najšportovejšie sa podľa Petra Valušiaka považujú expedície priamo z miest, kde je možné stúpiť suchou nohou, a nie z okraja pevniny. Ako dodáva, "Austrálčania mali výpravu zľahčenú aj tým, že prechádzali tú istú trasu dvakrát, tam aj späť, takže si nechávali zásoby po ceste... Ale aj tak to nebola sranda."
Sprchu si dvaja austrálski dobrodruhovia na Južnom póle asi nedali, ponáhľali sa nazad na kraj pevniny, pretože vzhľadom na omeškanie mal pre nich cenu každý deň. Ich dramatický pochod Antarktídou je vo filme podaný tak, že si získajú sympatie diváka. Film je obdarený vtipom.
