Zaujímavú snímku kamenného jabĺčka som objavil na facebookovej stránke geologičky Márie Bizubovej. Poprosil som ju, aby nám vysvetlila, ako sa k tejto snímke dostala. Tu sú odpovede:
Kamenné jabĺčko som našla počas exkurzie do Čiech – Barrandiénu, ktorú sme organizovali s učiteľmi bratislavských základných a stredných škôl, členmi Klubu učiteľov geovied. Ako jednu z posledných lokalít sme navštívili svetoznámu Budňanskú skalu pri Karlštejne, ktorá je známa výskytom staroprvohorných (silúr - devón) hornín. V sutine pod skalou sme hľadali skameneliny ľalioviek a hlavonožcov. Ja som však namiesto skamenelín zbadala medzi čiernymi kameňmi (tmavé bituminózne vápence a bridlice) krásne kamenné jabĺčko. Ide o konkréciu (guľovitý či šošovkovitý útvar, ktorý vznikol počas spevňovania usadených hornín ukladaním minerálnych látok okolo určitého centra). Ponúkla som ho kolegyni, ktorá pestuje bonsaje a zbiera kamene rôznych tvarov, ktoré kombinuje s bonsajami. Keďže jabĺčko bolo súčasťou väčšieho bloku horniny, chceli sme ho vytĺcť alebo kameň aspoň trošku zmenšiť. Predtým ako sa nám pri vytĺkaní jabĺčko rozbilo, sme ho našťastie odfotili. Medzi kameňmi bolo veľa povypadávaných plochých okrúhlych konkrécií, ale už žiadne ďalšie jabĺčko. Možno inokedy. Snáď sa tam ešte niekedy dostaneme. To moje bolo naviac nahryznuté.
Tým centrom, okolo ktorého sa ukladali minerálne látky, bolo skutočné jabĺčko, alebo plod podobného tvaru, alebo to bola len náhoda, že vznikla takáto konkrécia s jabĺčkovitým tvarom?
Nie, centrom nebolo jabĺčko, alebo iný plod. Mohlo to byť zrnko piesku alebo len špecifické podmienky pri usadzovaní a spevňovaní. Napr. aj tuhnutie lávy, či magmy nastáva okolo kryštalizacného centra, či zárodku. Niekedy sa to prejavuje už primárne ako odlučnosť, inokedy sa to prejaví až pri zvetrávaní vyvretých hornín v určitých klimatických podmienkach. Podobne je to u usadených hornín. Tiež prebieha usadzovanie z vodného roztoku alebo spevňovanie okolo nejakého centra (napr. zrnko piesko, úlomok, kostička a pod.), alebo boli špecifické podmienky (kruhový pohyb vody v dutimách a pod.). Náhodou v prípade tohto jabĺčka je skutočnosť, že má aj stopku.
Po prečítaní odpovedí Márie Bizubovej som ešte nakukol do Wikipédie. Silúr sa začal pred 444 miliónmi rokov a skončil pred 416 miliónmi rokov. Potom sa začal devón, ktorý sa skončil pred 359 miliónmi rokov. Z popisu týchto geologických období vyplýva, že jabĺčka vtedy ešte na Zemi nerástli, a ak tak len kamenné. Neexistovali ani súčasné kontinenty. Aj neskorý devón bol érou prasličiek.
vb
