Výlet na Korlátsky hrad

Výlet na jeden z malokarpatských hradov je vhodný aj pre starších ľudí, ktorí už majú problém s chôdzou. Od cesty, na ktorú možno prísť autom, je to na hrad už len asi desaťminútová prechádzka po rovnom teréne. Menej zdatní chodci, ktorí si netrúfajú šliapať až k najvyššej veži, sa môžu pokochať aspoň pohľadom na ruiny prvého hradného nádvoria. Prípadne si môžu odpočinúť na lúčke, ktorá je pod hradom.

Na spodných poschodiach hradu je najviditeľnejší proces, ktorý milovníkov stredovekých hradov nepoteší. Na Korlát, ako aj na ďalšie slovenské hrady, útočia nemilosrdní dobyvatelia. Majú mocné a vysoké hnedé telá a zelené ruky. Z hradu ubúda a ubúda, nasťahovali sa doň stromy, koreňmi rozhrýzajú múry, ich vrchovce sa týčia vyššie ako kedysi najvyššia strážna veža. Pôsobia dojmom nevykoreniteľného, pyšného a mocného dobyvateľa, ktorý sa hradom kŕmi ako sa rozprávkové draky kŕmili nevinnými pannami. Hrad sa bezmocne rozpadáva. Dúfajme, že po ňom v budúcnosti neostane už len meno. A vlastne aké meno?

Zmätky okolo názvu hradu vysvetľuje Štefan Pisoň v publikácii Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Často používané meno Korlátka alebo Korlátko považuje za skomoleninu maďarského Korlatkö, znamená to čosi ako hradné opevnenie alebo hradba. Navrhuje pomenovanie, ktoré sa používa v prameňoch, a to Korlát alebo Korlátsky hrad. Ale aby to nebolo také jednoduché, netreba opomenúť ani názov Cerovský hrad, tak ho často podľa blízkej dediny Cerová pomenúvajú miestni obyvatelia, ale aj turistickí sprievodcovia.

Pisoň píše, že Korlát bol jedným z najpredsunutejších hradov, ktoré zabezpečovali prechod cez Malé Karpaty. Hrad slúžil spolu s protiľahlým Ostrým Kameňom ako stredisko strážnej služby v pohraničnom pásme a najmä na ochranu starodávnej Českej cesty v Biksárdskom priesmyku. Biksárd (Byksárd) bol starý názov blízkej obce Buková. Postavili ho asi v polovici 13.storočia a prvý raz sa spomína až roku 1289. Ako kráľovský majetok mal dôležitú úlohu najmä v prvom storočí svojej existencie, či už v bojoch o uhorský trón alebo pri ochrane hraníc.

Už len na stránkach starých knižiek možno objaviť jeho niekdajšiu podobu. Takou knižkou je dnes antikvariátny kus, prvé vydanie Slovenských hradov od Ľudovíta Janotu vyšlo v roku 1938. Janota menuje niekoľko jeho majiteľov, Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr hrad dostal verný prívrženec cisára Žigmunda Stibor zo Stiboríc. V roku 1444 sa tam usalašil lúpežný rytier Ján Moravanský. Možno práve on sa postaral o povesti, že v podzemí hradu sú skryté poklady. Janota dáva návody, ako poklad odhaliť.

Istá stará mama vraj hovorila, že poklady sa ukážu len dva razy do roka, na svätého Jána a na Bielu sobotu. Na svätého Jána môže poklad nájsť ten, kto má peračinový kvet, na Bielu sobotu sa dá nájsť len na pravé poludnie. Iná múdra starká zasa tvrdila, že pri kopaní sa treba modliť očenáš, ale od konca. Podľa týchto zaručených spôsobov sa údajne pokúšalo nájsť poklad niekoľko smelých mladých mužov, ale keď poplietli očenáš, pochytil ich strach, že si po nich príde čert. Vybehli z hradu a viac sa tam nevrátili. Neskôr sa cesta do podzemia prepadla a o šťastie sa už nikto viac nepokúšal.

Na hrade je fascinujúce spojenie skalnatých útesov a múrov, na niektorých miestach si stavitelia hradu zjednodušili prácu , keď hradbu vybudovali tak, že jednoducho obmurovali skalu. Zaujme aj zvyšok okrúhlej veže, ktorá s menším palácom tvorila pôvodný hrad.

Za pekného počasia je z hradu dobre vidieť nielen Senicu, ale aj ďalší hrad Branč i mohylu Bradlo.

Cestou z hradu si možno príjemne poleňošiť na rozľahlej trávnatej lúke. Kúsok za ňou je svah, z ktorého od roku 2003 vytŕčajú veterné ružice prvej veternej elektrárne na Slovensku.

Umiestnenie

Severozápadná časť malých Karpát

Ako sa dostať na hrad

Z Bratislavy autom po diaľnici D2 až po odbočku do Lozorna. Z Lozorna pod západnými úbočiami Malých Karpát až do Cerovej. Dnes Korlátsky hrad prečnievajú vrtule veternej elektrárne. Na konci Cerovej je odbočka doprava do obce Rozbehy. Pokračujete autom až pod svah s veternou elektrárňou k turistickej chate. Vzdialenosť z Bratislavy - 61 kilometrov.

Od turistickej chaty pešo po žltej značke je na zrúcaniny len pár minút.

Peší turisti sa môžu vybrať od obce Buková po zelenej značke k osade Horné Kopanice a ďalej k ešte vyššie položenej obci Rozbehy. Na rázcestí pri autobusovej zastávke treba odbočiť doľava po modrej. Na hornom konci dediny cesta k hradu pokračuje po žltej.

ib

Pripojte komentár