Loďkový mlyn pri Kolárove nepláve, je zakotvený v slepom ramene Malého Dunaja

Vodáci nad slepým ramenom Malého Dunaja pri Kolárove zalomia rukami, ale milovníci romantiky a starých pamiatok sa nadchnú. Škoda, že tamojšie zákutie s loďkovým mlynom, ku ktorému vedie zastrešený mostík, je prístupné len pre "suchozemcov". Rameno Malého Dunaja je zahatané z oboch strán, takže k mlynu sa nedá dostať po vode tak, ako k vodnému mlynu v Jelke, ktorý je obľúbenou zastávkou vodákov pri splave Malého Dunaja.

Plávajúci vodný mlyn je jediným tohto typu, ktorý možno ešte u nás vidieť, ale nie je pôvodný. Je to jeho rekonštruovaná podoba, v objekte sa nachádza niekoľko komponentov z mlynu v Radvani. Loďky sú väčšie, ako boli na pôvodných plávajúcich mlynoch.

Od mesta k nemu vedie zastrešený mostík, tabuľka pred vstupom naň informuje, že je to najdlhší zastrešený most s celodrevenou konštrukciou v Európe. Je dlhý 86 m a široký 2,25 m. Hneď na druhej strane možno vojsť do areálu, ktorý spravuje Ochranársky spolok Vodný mlyn Kolárovo. Areál leží na ostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. Okrem mlyna a príjemného posedenia pri a v Krčme u mlyna (v čase našej návštevy nebola "komária sezóna"), je tu niekoľko ďalších zaujímavostí. Návštevníka hneď za vchodom upúta výstava technických pamiatok. Benzínový agregát z prelomu 19. a 20. storočia pripomína malú lokomotívu a ako stojí na informačnej tabuli, patrí medzi prvé mechanizmy na svete, vďaka ktorým vyrábali stroje rybárske siete.

V mlyne si môžete ohmatať tradičné súčasti mlynského zariadenia a vyjsť na palubu loďky, ktorá je s mlynom stojacim na druhej loďke spojená mlynským kolesom. Vodné kolo by sa vraj dalo spustiť aj dnes, lenže potom by si mlyn "spomenul na staré dobré časy a chcel by na stojatej hladine malodunajského ramena odplávať".

Priestor mlynu využili ochranári na výstavku o obnoviteľných zdrojoch energie, ale aj na malú historickú expozíciu, ktorú tvoria staré váhy a dobové fotografie. Tie zaujmú aj pri návšteve Krčmy u mlyna. Lovci ondatier z roku 1943, hlásnik Pali z vojnových čias, či vyblednutý veterný mlyn z roku 1930, ktorého reálny obraz dožíva neďaleko Kolárova, vás vtiahnu do hĺbok tunajšieho kraja.

Otváracie hodiny a vstupné:

Múzeum je v letnej sezóne - od 1. 5. do 15. 10. otvorené od 9.00 do 22.00 h, v zimnej sezóne - od 16. 10. do 30. 4. od 12.00 do 22.00 h, vstupné: detský lístok (pre dieťa do 15 rokov) 0,5 EUR, za dospelého zaplatíte 1 EUR.

V krčme visí certifikát Pekárskeho bratstva, ktorý hovorí o celkom novej a peknej tradícii okolo kolárovského vodného mlyna. Certifikát dáva oprávnenie na poriadanie Sviatku nového chleba, upečeného v tunajšej chlebovej peci. Sviatok sa koná obvykle v polovici augusta a tradícia sa zrodila vďaka bielučkej chlebovej peci, postavenej podľa historického vzoru takejto pece. Škoda len, že gurmáni si môžu pochutiť na dobrom chlebíku iba pri tejto jedinej príležitosti. V krčme nemajú kuchyňu, podávajú sa tu iba nápoje a obložené bagety. Hneď za pecou stojí ďalšia zaujímavá stavba – sedliacky dom vybudovaný tiež podľa dobového vzoru sedliackeho domu v neďalekom Čalovci. Má trstinovú strechu, typickú pre obydlia z povodia Dunaja.

V areáli je aj detský kútik s preliezkami a malé volejbalové ihrisko. V lete tu možno aj stanovať, táborníci majú k dispozícii WC a umyváreň s vodou vytekajúcou z tmavých cisterien, kde ju "ekologicky" zohrieva slnko.

Neďaleko areálu je rybník, kde žije veľa druhov vodného vtáctva. Cestičkou popri rybníku sa dostanete k hrádzi a k sútoku malého Dunaja a Váhu. Toto miesto bolo v dávnej minulosti strategicky dôležité, a preto tu dal kráľ Ľudovít Veľký postaviť v roku 1349 zemný hrad. Stavba zemného hradu pripomínala budovanie vtáčích hniezd. Stavitelia natĺkli do zeme koly z tvrdého dreva a pospájali ich zväzkami z vŕbového prútia. Do prútených "múrov" natlačili zeminu. Veľké vtáčie hniezdo kráľ honosne pomenoval Hrad mieru. Neskôr, keď hrad stratil svoj strategický význam strážcu riečnych brodov a obchodnej cesty, ho ľudia začali volať Žabí hrad.

Ako sa dostanete do Kolárova:

Z Bratislavy sa autom môžete vybrať viacerými cestami. Najrýchlejšia je asi jazda po autostráde smerom na Trnavu, tam treba odbočiť do Nitru a z autostrády odbočiť na juh na prvej odbočke za Sereďou - v Šoporni. Odtiaľ južným smerom cestou číslo 573 do Kolárova.

Južným ťahom pôjdete do Čunova a potom cestou, ktorá sa ťahá pod hrádzou až ku gabčíkovskému vzdúvadlu. V Gabčíkove odbočíte doprava na lokálnu cestu do Veľkého Medera. Stadiaľ po ceste 561 do obce Okoč, kde odbočíte opäť na lokálnu cestu smerom na Bodzianske Lúky a Kolárovo. Mlyn sa nachádza na severovýchodnom okraji mesta (pri kostole treba odbočiť doprava).

Vzdialenosť z Bratislavy je okolo 110 km.

ib

Pripojte komentár