O Malom Dunaji je známe, že je to pohodlná turistická rieka. Ale predsa dokáže byť trocha adrenalínová. Tak akurátne, turisticky. Keď sme ho splavovali z Vlkov do Jelky, hneď po štarte nás milo prekvapil pomerne rýchly prúd. Tam, kde sú iné rieky rozšumené balvanmi, ponúka malý Dunaj zúžený a uponáhľaný prietok, najmä na miestach, kde ho rozdeľujú malé ostročeky na viac tokov. A namiesto skál číhajú na vodákov viac, či menej pod vodou schované, alebo len jemne vyčnievajúce pahýle stromov a konáre. Stačí náraz do takého konárika a kánojka stráca rovnováhu. (Náš fotoaparát, utopený v moravských meandroch, o tom dodnes rozpráva.) Úsek Malého Dunaja z Vlkov by som odporúčal splavovať len tým, ktorí troška vedia kormidlovať. Pre úplných začiatočníkov je vhodnejší napríklad úsek z Jelky do Jelky, ktorý je kratší, a kde nie je toľko zúžených rýchlych miest. Ináč, Malý Dunaj v úseku z Vlkov do Jelky sa podchvíľou rozširuje a podchvíľou zužuje, širší je najmä vo finálnom úseku za mostom, cez ktorý vedie cesta, ktorá spája Zlaté Klasy a Hurbanovu Ves. V prvom úseku po spomínaný most je najmä na pravom brehu viacero vhodných miest na zakotvenie a leňošenie. Na brehu za týmito miestami nie je nič, len polia.
Pri plavbe z Vlkov sme sa stretli ešte s jednou potenciálnou hrozbou - dvojicou vodných skútrov, ktoré sa rýchlo prirútili a bez spomalenia rozvlnili pokojnú hladinu.
Celú trasu si možno prehliadnuť na Google mape. Autom je to od reštaurácie Ister v Jelke po štartovné miesto vo Vlkoch štrnásť kilometrov. Po vode by to malo byť viac, kedže Malý Dunaj je "meandrovitým úkazom". Pohodlný splav aj s leňošením odhadujem na 4 - 5 hodín. My sme to v rámci akcie 100 jarných kilometrov zvládli za tri hodiny. Ale veľmi sme na trase neoddychovali.
Vlado Bibel
