Ako sme si užívali Schengen: Malý maďarský okruh

Nové príležitosti, nové toky priťahujú. A tak sme sa vybrali zo dunajských ramien na slovenskej strane Dunaja do Maďarska. Štartovali sme pri Šípovej hati pri Šulianskom jazere, prešli sme nahor k Vojčianskemu jazeru, pričom sme ani raz neodbočili do nesprávneho ramena (o:), a už sme boli pri Hornej vojčianskej prehrádzke, kde je prechod do Dunaja. Tam nás čakalo prvé - ešte slovenské prekvapenie. Okrem toho, že chodník bol dosť zarastený - tento prechod do Dunaja asi veľa vodákov nepoužíva - končil sa vo vode neuveriteľným bahniskom. Nie je to dlhý úsek - len tri-štyri metre, ale nepamätám sa, že by som niekde tak ťažko vyťahoval nohy z bahna ako tu. Jemnejšie povahy tam potrebujú pevné nervy a pre väčšie výpravy odporúčam, aby do niektorého z člnov hodili aspoň dve dosky. Zídu sa. Nebolo to prvé prekvapenie tohto prechodu do Dunaja, to druhé si príroda nechala na návrat opačným smerom.

Popri rybovode

Vkĺzli sme do Dunaja a zviezli sme sa dolu prúdom dva a pol kilometra. Hukot vody na maďarskej strane medzi dunajským kilometrom 1833 a 1832 naznačuje, že sa tam do Dunaja vlieva niektoré z ramien. Zabočili sme doň a zakrátko sme boli prekvapení, aká vysoká je hať, cez ktorú sa valila voda. Napravo od hate je príjemná štrková pláž. Trocha sme sa vyšpliechali a potom sme sa pokúšali vyniesť kánojku na prehrádzku, ktorá sa podľa maďarskej mapy volá Denkpálska. Bolo to dosť drsné, pretože po násype z veľkých červených kameňov sa nepohodlne stúpa aj bez nákladu. Až potom sme si všimli, že kamene sa dajú obísť lesnou cestou sprava. ("Jobra" - doprava, ako by povedali Maďari). Toto slovo sme počuli hneď nad haťou, kde sa skupina maďarských vodákov rozhodovala, ktorým smerom pokračovať.

Pri neskoršej návšteve tohto miesta sme zistili, že prehrádzka sa elegantnejšie obchádza zľava cez miesto, kde sa končia "rybie schody" - zrejme jediný rybochod, ktorý bol v ramennej sústave Medziostrovia - Szigetközu - vybudovaný.

Barkášsky most - Brkási híd

Vybrali sme sa za maďarskou vodáckou partiou - vzhľadom na to, že to boli štvorveslice, rýchlo nám ukázali chrbát. Šli sme ramenami, ktoré maďarská brožúra o možnostiach vodných túr v inundačnom území Medziostrovia označuje ako uzavreté z dôvodov ochrany prírody. Bolo tam však omnoho rušnejšie ako v ramenách na slovenskej strane. Po niečo vyše kilometri nasledovala ďalšia prehrádzka, cez ktorú sa elegantne prenášalo vďaka tomu, ako dohladka je vybetónovaná. Podľa mapy by to mal byť Barkášsky most. Na tejto prehrádzke sme sa začali od maďarských vodákov vyzvedať, kde sa najbližšie môžeme dostať nazad do Dunaja. Zistili sme, že v Maďarsku viac letí nemčina ako angličtina, a že k najbližšiemu prechodu do Dunaja máme ešte mnoho kilometrov, pretože je až za Dunakility. Hrádza, ktorá vyššie oddeľuje ramená od Dunaja, je vraj veľmi strmá a skalistá a na prechod do Dunaja sa nehodí.

"Nylonový most"

Potom sme pokračovali ďalej hore prúdom a miestami sme ho aj cítili, ale dal sa ľahko prekonať. Približovali sme sa k hati s mostom a zdiaľky sa nám zdalo, že pod mostom elegantne môžeme podplávať. Podľa maďarskej mapy ide o Nylonovú prehrádzku, alebo Nylonový most. (Nylon gát / Nylon híd). Keď sme sa blížili k mostu, všimli sme si, že voda pod ním nie je až taká pokojná, ako sa nám zdiaľky zdalo, a že maďarské posádky obchádzajú most po ľavej strane. Tie výkonnejšie po vode, tí menej energickí si pomáhali nohami. Ten druhý variant sme zvolili aj my. Na moste sme nevideli nič, čo by bolo z nylonu.

Za Nylonovou prehrádzkou sme pokračovali niečo vyše kilometra. Najprv sme sa vplavili do "slepej uličky" v tŕstí, keď sme odbočili z ramena doprava. Potom sme sa vrátili a rameno nás doviedlo k hrádzi, ktorá ho oddeľuje od Dunaja. Prekvapujúce bolo, aký veľký je výškový rozdiel medzi Dunajom v starom koryte a maďarskými ramenami. Maďari zdvíhajú svojimi prehrádzkami vodu omnoho vyššie ako slovenskí vodohospodári. Na niektorých miestach sú priesaky. Voda z maďarských ramien s hukotom preniká cez úzku hrádzu do starého koryta Dunaja.

Blízko kilometra 1837 návrat do Dunaja

Rameno, ktorým sme sa plavili, sa rozlievalo do šírky, až pripomínalo jazero - podobne ako Gabčíkovské rameno na slovenskej strane. Hrádza, ktorá ho oddeľovala od rieky, napokon nebola veľmi vysoká a už na druhý pokus sme našli šikovné miesto, cez ktoré sme bez veľkej námahy preniesli kánojku do starého koryta Dunaja. Bolo to v blízkosti kilometrovníka s nápisom 1837.

Krátko pod tridsiatym siedmym kilometrom ja na slovenskej strane Dunaja ostrovček, ktorý začína príjemnou štrkovou plážou. Je to pravý dunajský štrk, dohladka obrúsený vodami. Za ostrovčekom sa začína pásmo trstinovej džungle. Tŕstie je vysoké azda aj 5 metrov a na breh z neho vedú chodníčky zvere. Stále sme pokukovali, či neuvidíme nejakú divú svinku, alebo srnku, ale nemali sme šťastie. Zvere je tam asi veľa. Nad trstinovu džunglou stojí jeden posed za druhým. Plaviť sa tadiaľto, keď sú poľovníci v akcii, môže byť celkom nebezpečné.

Zakrátko sme na tridsiatom piatom kilometri dorazili k prenáške do slovenských ramien. Znova do bahna. Tentokrát sa k nemu pripojili aj komáre. To bolo to druhé prenáškové prekvapenie. Ten, kto pohrdol repelentom, o chvíľu vyzeral, akoby ho ostreľovalo družstvo paintballových hráčov - opuchlina vedľa opuchliny. V dunajských húštinách sa už začína prejavovať, že júl 2008 je bohatší na vlahu ako bol minuloročný júl. V samotných ramenách na vode však komáre zatiaľ dajú pokoj. Keď sme sa odbahnili, vrátili sme sa po ramenách na miesto štartu - Šípovú hať pri Šulianskom jazere.

Tento malý maďarský ohruh možno naplánovať aj úspornejšie - nalodiť sa možno priamo pri dedinke Vojka na Dunajom nad Hornou vojčianskou prehrádzkou a potom pokračovať opísanou trasou. Celková trasa tak meria okolo 10 kilometrov, pričom sa prechádza štyrmi miestami vhodnými na kúpanie. Ale najlepšie sa okúpete v prehriatej vode jazier na slovenskej strane.