Medené Hámre: Na Medveďovi

Do počtu ciest najbohatším sektorom je na Medených Hámroch (Malé Karpaty, Borinka) Medveď. Naposledy som tam liezol, keď na Pajštúne fúkal neznesiteľný juhovýchodný vietor, pred ktorým sa na Pajštúnskom brale nedalo schovať. Na Hámroch - v sektore Medveď - bolo bezvetrie. Nasledujú postrehy z lezenia niekoľkých ciest na Medveďovi. Ak ste skalní onsajteri, tak by ste ich možno nemali čítať.

Poznámka - úvod Temného hvozdu bol pred časom zmenený - nastupuje sa doň o meter-dva zľava. Pôvodný nástup vedie do novej, ťažšej cesty.

Na Temnom hvozde (7-) mám bilanciu 3:0, ale jeden bod z tých troch nie je čistý. Tesne nad druhou expreskou som odišiel aj s chytom. Ale spolulezec ma dobre istil, pád bol v pohode a cestu som potom doliezol. A ten odlomený chyt mi pri preliezaní nechýbal, takže cesta nie je ťažšia, zaslúžim si pochvalu za jej "obetavé prečistenie" :-) Celý Temný hvozd je dobre odistený, ide po hladkej takmer zvislej skale, takže sa tam netreba veľmi báť, azda s výnimkou dolezu k prvému a druhému borháku. Cesta je pomerne vyrovnaná a končí sa peknou sokolíkovou špárou. V tej sa mi osvedčilo chytať sa vždy čo najvyššie. Napravo od špáry je užitočná diera v stene na špičku nohy a v tejto konštelácii nehrozí žiadne "otváranie dverí".

Temný hvozd je jedna z najpopulárnejších ciest na Hámroch, a tak som bol zvedavý, ako obstojí v porovnaní s ňou Neznáme kvarteto - tiež 7-. Kvarteto je o niečo dlhšia cesta, má takmer 30 metrov, po spustení vidíte koniec lana. Najprv v ňom prekonávate tri stupienky, pričom ten druhý je asi kľúčovým miestom. Na rozdiel od vyrovnaného Temného hvozdu je pri tomto kľúčovom mieste Kvarteta vraj možnosť oklamania ťažkostí zľava. Neskúšal som to ale, takže s istotou tento únikový variant neviem zaručiť, len som o ňom počul. Kvarteto potom ponúka viacero "vybúlených" stienok s chytmi a stupmi, ktoré - aspoň pre mňa, sú dosť málo výrazné. V závere je v poradí už druhý zárez v tejto ceste, ktorý možno prekonať na sokolíka, ale ľahšie než špáru v Temnom hvozde.

Z oboch ciest mám rozporuplný pocit, že Temný hvozd je síce ťažší, ale lezie sa ľahšie ako Neznáme kvarteto.

Aj ďalšia cesta v sektore Medveď sa končí sokolíkovou špárou. Malý princ je v provizórnom sprievodcovi zo stránok Karpatského lezeckého klubu označený ako šestková cesta, ale to je, aspoň pokiaľ ide o jeho finále, "maličké nedorozumenie". Špára na princovi je totiž najťažšia zo všetkých troch doteraz spomínaných ciest a (na rozdiel od Temného hvozdu) vpravo pod ňou nie je šikovná diera na špičku nohy ale len trocha menej šikovná šikmá ploška, ktorej by ste, ako zvykne písať Vlado Linek vo svojom sprievodcovi, mali uveriť. Ale je to dobre odistené, takže tiež v pohode.

Ešte jednu kuriozita - kľúčová stienka vo Vani Kalamárky (7+). Márne som sa ju na hornom lane pokúšal prebiť, pretože tam, kde som hľadal šikovnú lištičku, som nachádzal len málo výraznú lištu, ktorá mi veľmi nestačila. Potom ma maestro Grexák upozornil, aby som sa ľavačkou chytil o pár centimetrov nižšie, kde bola síce o niečo menej široká, a preto menej lákavá, ale v skutočnosti omnoho užitočnejšia lištička, pretože je lepšie zahnutá - a hľa - problém bol vyriešený. Vo Vani Kalamárky ešte môže dať zabrať finálny dolez zvrásnenou žľabovito vydutou stienkou. Aj samotný nástup do cesty si treba dobre premyslieť. Nie je ľahký a potenciálna zemovka straší.

Hra na schovávačku (7+) je v Medveďovi úplne napravo. Chyty a stupy sú tam možno schované, ale sú tam. Obľúbená cesta hlavného budovateľa ciest na Hámroch Braňa Kadíka. O úspešnom postupe môžu rozhodovať centimetrové rozdiely pri položení nôh na stupy.

Ak ťaháte na skalách šestpluskové cesty, tak si zrejme poradíte na hornom lane aj so sedempluskovou Vaňou Kalamárky a Hrou na schovávačku. Neplatí to ale asi o Heveri - krátkej údajnej 6+/7- ceste, ktorá sa začína veľmi silovou špárou. Špára na prvý pohľad vyzerá leziteľne, ale napokon asi zistíte, že v nej drieme mocná odstredivá sila.

Vlado Linek a spol. pripravujú sprievodcu po pribratislavských skalách a tam bude, dúfajme, že už v najbližších mesiacoch, táto moja dojmológia upresnená "čierne na bielom".

Ešte zopár praktických skúsenosti, ktoré sa týkajú celých Hámrov. V sektore Medveď som zažil trikrát, že zhora - zrejme svojvoľne - zahučal nejaký šutrík. Raz na prilbu spolulezca. V ďalšom sektore Medený, ktorý je na jar 2017 uzavretý, som to v minulom roku videl raz. Na Hámroch si radšej dajte prilbu, aj keď neleziete.

Keď ste v sektore Medveď, tak sa vám zdá, že popod stenu možno traverzovať po "chodníku" do sektoru Medený, alebo naopak. Radšej to neskúšajte, je to tam dosť exponované. Múdrejšie je obísť to zdola.

Viac o Medených Hámroch: >>