Poďte sa znechutiť na Cimone

V okolí Bratislavy nie je veľa skál vežovitého tvaru, a tak sme pri prvom pohľade na Cimone viacerí zahoreli túžbou vyšplhať sa na ňu. Ako som sa potom z viacerých sprievodcov dozvedel, zďaleka sme neboli prví. Láskou k Cimone zahoreli aj mnohí viedenskí a rakúski, aj českí lezci. Veža je jedným z najobľúbenejších skalolezeckých sektorov v Peilsteine, v oblasti, ktorá leží niečo vyše 30 kilometrov juhozápadne od Viedne neďaleko dedinky Holzschlag vo Wienerwalde.

V samotnej oblasti Peilsteinu je podľa sprievodcu vydaného v roku 2013 (Peilstein-Kletterführer) 1400 bohato odistených ciest a vyše 155 bouldrov. Najdlhšie cesty majú 80 metrov. Hoci sa veža Cimone týči pod hlavným skalným hrebeňom a zdá sa byť nižšie, sprievodca eviduje tie najdlhšie 80-metrové cesty len v jednom ďalšom sektore okrem Cimone, v sektore Kleine Zinne (T).

Na veži Cimone je podľa sprievodcu 66 ciest v obtiažnosti 2 až 10 UIAA. Sprievodca odporúča používať v cestách na juhozápadnej a juhovýchodnej strane veže 70-metrové lano.

Vydavateľ Schall Verlag sprístupnil obsah sprievodcu so zoznamom sektorov a súhrnnou klasifikáciou ciest, takže si môžete urobiť predstavu, čo Peilstein ponúka.

Peilsteinskú skalnú oblasť tvoria vápencové skaly. Je to okolo 80 metrov vysoká, miestami viac, či menej členitá stena obrátená najviac na západnú stranu. Označujú ju za obľúbené víkendové miesto viedenských lezcov. Kedže je často navštevovaná, na populárnych cestách sú, žiaľ, vyšmýkané stupy. Zaujímavé je, že vymydlený peilsteinský vápenec má inú farbu ako napr. malokarpatský pajštúnsky vápenec. Vymydlené stupy sú tu žlto-oranžovo-svetlohnedo lesklé, zatiaľčo na pajštúnskom vápenci poznáme skôr až do čierna sfarbené "zrkadielka".

Hneď nad vežou Cimone sme našli ďalší oblúbený lezecký sektor - Vegetarierwand. V sprievodcovi je označený písmenom M.

Na Vegetarierwande - na Stene Vegetariánov sme liezli cestu, ktorá sa hore končila celkom fotogenickou a už nie veľmi začiatočníckou hranou. Dodatočne som zisťoval, ktorá cesta to bola a doteraz mi nie je jasné, či to bola populárna Direkte Vegetarierkante (Diretka Vegetariánskou hranou) za 5+, alebo susedná Klubkante za 6-. Línie borhákov sú na Peilsteine naozaj naťahané blízko seba, takže je ľahko urobiť nechcenú výhybku.

(Záber lezca na hrane je do snímky vložený pre ilustráciu. Je prevzatý zo stránok horolezcov Rakúskeho horského klubu.)

V oboch prípadoch sa mi však horná časť hrany zdala byť podhodnotená. Zdá sa, že cesty na Peilsteine sú podhodnotené, čiže v skutočnosti sú ťažšie, ako vraví ich hodnotenie. Ale môže to byť len bratislavská optika. Najmenej jeden viedenský lezec, s ktorým som sa na túto tému rozprával, si však myslí to isté.

Za spomenutie ešte stojí, aké upravené sú chodníky pod skalnými stenami. Celé to pripomína horolezecký raj - veľa dobre odistených a ľahko prístupných ciest. Až som si spomenul na historku o Vodáckom raji z knihy Zdeňka Šmída Proč bychom se netopili. V nej vodácky pánbožko spĺňa vodákom každé želanie. Najprv sa im to páčilo, ale napokon z toho boli znechutení. Do takého štádia som sa s Peilsteinom ešte nedostal a rád sa tam pôjdem znova "znechucovať".

Hneď vedľa Vegetarierwandu je kuloár, ktorým je natiahnutá ľahká a krátka ferata. Hore na plošine nad skalami, vo výške 713 metrov je veľká chata. A zo skalného hrebeňa sú pekné výhľady.

V ceste NO Kante (Severovýchodná hrana) na veži Cimone. Pekná cesta za 5+. Najťažšie miesto bolo pod druhým borhákom a lezec, Dušan Kollár, je tesne nad ním. Toto miesto sa nám zdalo podhodnotené.

Hneď nad vežou Cimone je sektor nazvaný Stena vegetariánov - Vegetarierwand. Podarila sa nám zriedkavá vec. Ja som zo Cimone odfotil lezcov v stene a oni zároveň mňa na veži.

Vľavo Cimone kuloár s lanom patriacim k ferate, ktorá je rýchlejšia ako zlaňovanie. Napravo horná časť sektorov Falkenwand, Brunzwinkel (O).