Pred Popolcovou (škaredou) stredou bývajú najbujarejšie zábavy. Podľa tradícií sa potom začína 40-dňový veľkonočný pôst. Podobne ako Veľká noc je aj Popolcová streda pohyblivý sviatok, v roku 2023 pripadá na 14. február.
Od Fašiang do Veľkej noci,
vinšujem vám kratšej noci,
cez deň slnka teplyho
a zdravička pevnyho!
Fašiangy sa krátia,
viac sa už nevrátia!
Etnomuzikológ Ondrej Demo v publikácii venovanej rodnej obci Branovo píše, že na záver fašiangov tanečné zábavy a obchôdzky ovládli dedinu na 3 - 4 dni. Škoda, že podľa Dema táto tradícia od polovice 20. storočia postupne zanikala. Ako to v Branove vyzeralo, keď boli ešte kalendárové obyčaje živé, sa dozvieme z nasledujúcich riadkov:
V poslednú predpôstnu nedeľu po omši mládenci pri prvom stretnutí s muzikou zatancovali pár verbunkov ako nápadný začiatok fašiangových zábav. Až popoludní bola prvá riadna fašiangová muzika. V utorok popoludní bola opäť tanečná zábava. Počas nej starší mládenci drevenými britvami žartovne "holili" pintárov, dorastajúcich mládencov, na znak dosiahnutia dospelosti.
Pri tomto obrade dvaja starší mládenci boli preoblečení za holičov v bielych plášťoch, mali veľké drevené britvy a veľké štetky na holenie ako na bielenie stien. Namiesto mydla mali v miske roztrepané bielko z vajec. Pintárov, čo im fúziky šibali pod nosom, posadili do radu na stoličky, okolo krku im omotali uterák a so štetkou ná vápno im začali mydliť tváre. Veľké drevené britvy im pribrusoval brusič - preoblečený vandrovník, na kolese vyvráteného tragača. Starší mládenci držali hlavy pintárov a holiči ich s drevenými britvami nemilosrdne drali, škriabali, holili.
Po vyhlásení tanca pre pintárov museli títo vziať do tanca staršie dievky a preukázať svoju šikovnosť v tanci. A to bolo smiechu, keď ich staršie dievky k tancu priúčali a vrteli ako medvedíkov. V ten večer fašiangy vrcholili.
Najznámejšou fašiangovou ľudovou hrou na poslednej fašiangovej zábave je pochovávanie basy. Encyklopédia ľudovej kultúry uvádza, že pri žartovnom pochovávaní basy vystupujú kostýmované postavy kňaza, kostolníka alebo rechtora i smútiacich "pozostalých". Kňaz parodujúc obrad rozlúčky pri cirkevnom pohrebe ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynesú von zo sály. Veršované texty, ktoré si skladajú sami herci, sú aktualizované známymi príhodami a vlastnosťami miestnych ľudí. Pochovávanie basy je zvyk, ktorý je živý dodnes. Svedčí o tom aj fotografia z obce Skačany z roku 2009. Rituál tu začali v utorok popoludní pred miestnym pohostinstvom, odkiaľ sa za zvukov smútočného pochodu pohol pohrebný sprievod do kultúrneho domu. Na čele sprievodu kráčala dychová hudba Skačianka, za ňou hasiči nesúci basu a za ňou pochovávajúci – miestni ochotníci v úlohách farára a organistu. Obrad pochovávania vyvrcholil po polnoci, keď pohrebný sprievod vstúpil do tanečnej sály. Prítomní sa výborne zabávali - aj po pohrebe – na kare - až do rána.
Pripojte komentár
