Postrehy z Festivalu Hory a mesto 2013

Niekedy sa zdanlivo odťažité veci tak zaujímavo poskladajú. Stalo sa to aj na otváracom večere Festivalu Hory a mesto 2013. V jeho horskej časti najprv vystúpili traja slovenskí lezci, ktorí, ako vraveli, pohodovo dovolenkovali v Pakistane pri dvetisíc metrov vysokej stene Great Trango Tower, ktorú dvaja z nich napokon aj zdolali. No, bola to taká horolezecká „pohodovosť“. Pri prvom pokuse dvojica prišla o ešus a vykuchaná plynová bombička sa ako náhrada neosvedčila, bola príliš voňavá. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo šli Great Trango nadvakrát. Ani kamenná lavína zaznamenaná na videu niekde počas expedície tiež nevyzerala veľmi príjemne.

Najstarší z trojice, Dodo Kopold, okrem iného povedal, že Pakistan je v podstate bezpečná krajina, pretože tam bol už šesťkrát a vždy sa vrátil...

Podľa toho, aké správy prinášajú média z Pakistanu, pravda je asi taká, že človek, ktorý dobre lezie, je na vysokej stene bezpečnejší ako v pakistanských osadách, ktoré susedia s Afganistanom.

Trojica lezcov pripravila divákom milú šou, so zážitkami a s postrehmi, aj z Karakoram Highway. Najviac dupkom stávali vlasy nie pri pohľade na lezecké výkony na strmej stene, ale pri záverečnom videu, ktoré zobrazovalo terénne gaziky, ako sa škriabu a doslova skáču cez trhliny v ceste nad strmými svahmi.

Prezentácia Expedície Trango Tower vytvorila akýsi horolezecký cestopis. Možno by bolo úplne perfektné, keby sa z takýchto prezentácií robil videozáznam. Potešil by aj tých, ktorí nemali to šťastie byť v hľadisku.

Ešte k tomu cestopisu - chlapci zábavne pomenovali kozy - boli to chodiace konzervy - ktoré sa svojpomocne dopravili do základného tábora - bejzkempu - na miesto konzumácie.

V bejzkempe pod Great Trango bola vyše dvadsiatka lezcov z mnohých krajín a jedna žena. Tá tam možno šla, aby strážila svojho lezúceho manžela. Napokon sa to, vzhľadom na okolnosti mohlo vyvinúť tak, že on strážil ju. Ináč, počas celého pobytu v Pakistane vraj naši lezci videli len zopár žien. Je to jedna z najmoslimskejších krajín...

Zaujímavé je, a to je práve o tom, že veci sa niekedy zaujímavo skladajú, že postavenia žien sa dotkol aj film Pavla Barabáša Príbehy tatranských štítov - posadnutí horami. Vo filme sa divák dozvie viacero historiek o výstupoch na ostré tatranské hrebene, je to bohatý dokument nabitý informáciami, a jedna z nich je takáto: prvým pokoriteľom Ostrého štítu štítu sa stal mladík Karol Englisch, ktorý tento štít dosiahol v sprievode svojej matky. A jeho mama, kedže to bolo na začiatku 20. storočia, prechádzala tatranskými osadami v sukni, pretože ináč sa vtedy ženy obliekať nemohli, a až pod kopcom si ju vymenila za pohodlnejší turistický odev. Trocha „talibanu“ a konvencií, ktoré sputnávali ženy, sme kedysi mali aj u nás. Pakistan je len o nejaké to storočie omeškaný.

Barabášov film, ktorý končil prvý deň horskej sekcie, priniesol veľa pekných ukážok z dobývania štítov. Rozprávania poľského tatranského historika a horolezeckých pamätníkov sa striedajú s aktuálnymi zábermi z výstupov. Podrobne napr. popisuje históriu objavovania a pokorenia Lomnického štítu i jeho tristo metrov vysokej západnej steny s populárnou cestou zvanou Hokejka. Horolezci i nehorolezci sa na záver filmu potešia záberom z lezenia po nádhernej monolitnej platni na Malom hrote.

Prvý večer horskej sekcie priniesol aj tri ďalšie filmy, jeden lepší ako druhý. S peknými zábermi i s peknými myšlienkami. Ťažko je však porovnávať hodinový tatranský filmový príbeh Pavla Barabáša s kratšími magisterskými diplomovými filmami mladých tvorcov. Porotcovia festivalu zrejme nebudú mať ľahkú prácu.

Vlado Bibel

Pripojte komentár