Spoznávame Prosiecku dolinu

Pomerne ľahko prístupná, ospevovaná, stredne náročná túra - taká je, podľa všetkých dostupných informácií, Prosiecka dolina. Tak sme sa rozhodli ju navštíviť. A ako to už býva, osobné svedectvo je vždy trocha iné.

Začiatok bol fascinujúci. Z doliny sa v mieste výstižne nazvanom Vráta stáva tiesňava. Chodník vedie v tesnom dotyku s potokom Prosiečanka. Po pár sto metroch sa však potok stratil a s vodou sa strácajú aj miesta s reťazami, či "rebríčkovými chodníkmi". Je to krasová oblasť a pri nízkom stave vody je Prosiečanka v strednej časti doliny obvykle schovaná v podzemí a pri túre sa podchvíľou prechádza cez jej vyschnuté koryto. Škoda, že počas našej návštevy bol vyschnutý aj očakávaný bombónik - vodopád Červené piesky v krátkej doline lemovanej strmými bralami.

S pribúdajúcimi metrami sme tušili, že vodu v hornej časti doliny neuvidíme. Potvrdil nám to aj pán z Čiech, ktorý šliapal dolu chodníkom. "Ale víte co," prezradil nám so zaujatím," asi 40 metrů nad stezkou jsem viděl malého medvěda." Bolo to vraj asi nejakých tristo metrov chôdze po chodníku. Trocha sme váhali, či pokračovať ďalej, ale o chvíľu sa namiesto medveďa na nás zhora vyrútila väčšia veselá skupina poľských turistov, takže sme pokračovali ďalej. Medveďa sme žiaľ, alebo našťastie, ani nezazreli.

Potom nás potešila ešte horná časť Prosieckej doliny, kde sa tiesňava znova zužuje a aspoň na krátkom úseku sa znova objavujú rebríky a reťaze. Na prelome mája a júna 2008 aj tu chýbala voda. Napokon, akoby nám ju príroda chcela nahradiť výdatnou búrkou. Len tak tak sme pred ňou dolu dolinou zutekali.

Ak by sme tak neurobili, mohli sme pokračovať ďalej jednou z troch variánt - jedna je pokračovaním náučného chodníka, ktorý sa začína Prosieckou dolinou a vedie do susednej východnejšej Kvačianskej doliny, kde sú zachované drevené mlyny. Ďalšie sú náročnejšie: Zo Svorada, miesta, kde sa končí Prosiecka dolina, možno odbočiť nahor do vrchov a vystúpiť z výšky 920 metrov na Prosečné (1372 metrov). Odtiaľ potom možno zísť do spomínanej Kvačianskej doliny. Tretia, západná varianta, vedie zo Svorada tiež do Chočských vrchov - na Lomnú (1277 m) a potom cez Pravnáč dolu do dedinky Liptovská Anna. Obe do kopca smerujúce varianty môžu byť veľmi pekné, bohaté na skaly a - medveďov. Ale aj sedemhodinový náučný chodník cez Prosiecku a Kvačiansku dolinu dá zabrať. My sme štartovali z plateného parkoviska nad dedinkou Prosiek, ktorá je v nadmorskej výške 600 metrov. Prosiecka dolina sa dá prejsť za necelé dve hodiny.

Pripojte komentár