Rozhľadňa Kukla a Čertove zuby

Rozhľadňa na Kukle je od 5. júna 2021 uzavretá. Bola veľmi schátralá.

Možno ste si aj vy všimli, ako nevýrazne je umiestnený jeden z mála úplne zachovaných hradov v okolí Bratislavy - Červený kameň. Na rozdiel od viacerých malokarpatských zrúcanín, ktoré vidno zďaleka, je tento výnimočne zachovaný hrad takmer schovaný v lesoch, na úbočiach Malých Karpát. Keď napríklad idete autom po ceste z Modry cez Dubovú do Častej, odkiaľ vedie jedna z cestných odbočiek na hrad, hrad uvidíte len na niektorých krátkych úsekoch. No, Oravský hrad to nie je. Predsa však existuje miesto, odkiaľ možno Červený hrad vidieť v plnej kráse a mať ho ako na dlani. Je ním pomerne málo známa rozhľadňa na susednom – južnejšom vrchu – Kukla. O tejto rozhľadni som sa dozvedel náhodou, keď som zisťoval, ako sa možno dostať na horolezecké cvičné skalky nazvané Čertove zuby. A veľmi rád ju zaraďujem do zoznamu vyhliadkových miest v okolí Bratislavy.

Najprv, ako sme sa dostali na Kuklu my, pri našom pohodlnom výlete: Odviezli sem sa autom do Dubovej a tam sme odbočili doľava na chatu Fúgelka, kde sme zaparkovali a pobrali sme sa ďalej po chodníku. Bol to jeden z našich posledných jesenných výletov a zakrátko sme zistili, prečo sa Dubová volá Dubová. Kráčali sme po modrej značke príjemnými, nie veľmi hustými lesmi a zo stromov pršali žalude, pod chvíľou bolo počuť šuchot, ktorý pri tom vydávali. Po dvadsiatich minútach chôdze po pohodlnom chodníku sme prišli na rázcestie Pred vrchmi, z ktorého je možné pokračovať smerom na hrad Červený Kameň (1 hodina), alebo odbočiť doľava a vystúpiť na Kuklu (45 minút). Naším prvým cieľom bola Kukla. Zakrátko sme sa dostali nad úbočie, z ktorého už bolo vidieť hrad. Potom chodník začne strmšie stúpať a po chvíli sa zadýchaný chodec dostane na Kuklu, pod vyhliadkovú vežu, ktorá je v nadmorskej výške 564 metrov. To je na Malé Karpaty už celkom slušná výška a je to vyššie, než poloha hradu Červený kameň.

Samotná vyhliadková veža nie je taká mohutná ako neďaleká vyhliadková na Veľkej homole. Informačná tabuľa upozorňuje, že na ňu môžu zároveň vystúpiť najviac tri osoby. Z veže vidieť dobre hrad Červený kameň, úbočia Malých Karpát a tiež rovinu pod nimi. Počas našej návštevy sa nám zdalo, že na Kukle nie je až taká premávka ako na spomínanej susednej rozhľadni Veľká homoľa. Našťastie, pretože jeden z mladých účastníkov našej pamätnej výpravy začal testovať zemskú príťažlivosť a pustil voľným pádom z rozhľadne poloprázdnu plastikovú fľašu. Náležite sme ocenili tento mysliteľský pokus, ktorý by v časoch d’Artagnana stačil na pasovanie za mušketierskeho sluhu a pobrali sme sa po hrebeni chodníkom ktorý vedie na Zochovu chatu (necelé 4 km), pri ktorom sme mali nájsť aj Čertove zuby, skalky využívané ako cvičný horolezecký terén.

Skalky sa neobjavovali, a keďže sme o nich mali len hmlistú informáciu, odbočili sme doľava a motali sme sa medzi zaujímavo poskrúcanými stromami, ktoré sú pomerne typické pre malokarpatské hrebene. Neúspešne. A tak sme sa vrátili nazad na chodník. Našťastie, oproti nám šla dvojica, ktorá nám poradila:

“Však tuto sú, tie cvičné skaly,” povedal mladý muž a ukázal doľava. A hľa, napravo od chodníka, len nejakých 30-40 metrov nad nami, sa v lístí črtali Čertove zuby.

O Čertových zuboch treba povedať, že sú naozaj ako čertove. Ceria sa na hrebeni Kukly - ostré, nesúmerné. Toto približne 20-metrov vysoké bralo sa odlišuje od väčšiny malokarpatských skaliek tým, že nie je z vápenca, ale z kremenca. Jeho hrany sa mi zdali byť také ostré, že som sa začal obávať, či by neprerezali naše staručké lezecké lano. Ani sme ho veľmi neskúšali použiť, len sme na Čertových zuboch trocha leňošili. Keď ich obídete dookola, možno sa na nich príjemne usalašiť. Skala je miestami sfarbená do červena, a jej hrany sú naozaj ostré. Štiepky z tejto skaly by sa hodili pravekým lovcom na výrobu oštepov. Ak sa mýlim, opravte ma.

Po chvíľke leňošenia na Čertových zuboch sme pokračovali ďalej po chodníku, ktorý vedie na Zochovu chatu, ale zakrátko sme pri rázcestí Tri kopce z neho odbočili smerom nadol na chatu Fúgelka. O tejto chate a jej areáli treba povedať, že v roku 2009 mal už svoje najlepšie roky za sebou – alebo iba pred sebou?.. Kedysi tam bola aj cvičná umelá lezecká stena, ale teraz zarastá burinou. V areáli sú však aj udržiavané malé chatové zruby, ktoré priťahujú návštevníkov.

Po návrate z výletu do Dubovej sme skončili, ako ináč, na Malokarpatskej vínnej ceste. Tam sa vždy nájde nejaká vinárnička alebo predajňa vína. Ale o tom až nabudúce.

Vlado Bibel

Pripojte komentár