Maximalistka Silvía Vidal

Katalánka Sílvia Vidal z Barcelony je špecialistka na veľké steny a na lezenie s technickými pomôckami. Medzi cestami, ktoré preliezla, nechýbajú také, ktoré majú hodnotenie využívania technických pomôcok A4+. Veľké steny zdolala v Karakorame, na Baffinovom ostrove v Kanade, v oblasti Cordillera Blanca v Andách, v indických Himalájach a samozrejme v amerických Yossemitoch. Pri výstupoch nezriedka trávi v stene niekoľko týždňov.

Jej prezentácia v Bratislave bola venovaná výstupu vo veľkej stene Serranía Avalancha v čílskej Patagónii. Vystupovala cestou Espiadimonis, čo po katalánsky znamená Vážka. Cesta je dlhá 1300 metrov a potom ostáva ešte 200 ľahkých metrov na vrchol. Je ohodnotená ako A4, (čo znamená, že boli použité technické pomôcky) s lezeckou náročnosťou 6b.

K povolaniu novinára patrí pýtať sa. Pýtať sa tak, aby ste sa interviewovaného nedotkli, aby ste mu umožnili prejaviť v tom najlepšom, čo v ňom je, aby ste ho nepotopili, aby ste si ho získali dávkou empatie a "otvorili", aby prezradil o sebe čo najviac, čo potom zaujme čitateľa. V prípade Silvíe Vidal mi vyschlo v krku. Empatia bola "v čudu". Ostalo len nepochopenie, či odmietanie?.. Alebo skôr úžas.

Silvía Vidal o sebe prezradila veľa. Sama sa vybrala do divočiny - 46-kilová osôbka s dvesto kilami horolezeckého haraburdia, potravín atď. sa utáborila pri jazierku, za ktorým sa zdvíhala strmá tisícpäťstometrová stena Serranía Avalancha v čílskej Patagónii. (Do tábora jej náklad pomohli dopraviť dvaja pomocníci.)

Potom si nafúkala čln, naučila sa pádlovať a preplavila sa pod stenu. Začala ju zliezať. Keď ju spláchol prvý dážď, vrátila sa do tábora. Potom sa vrátila do steny, a keď ju vo výške v stene zastihol nekonečný dážď, trčala na závesnej plošine DESAŤ dní, kým neprestalo pršať.

Celý čas, nielen v stene, bola úplne odizolovaná od ľudí, nemala ani rádio, žiadne spojenie. Len jednu knihu a ani jej názov si nepamätá. Jej pobyt v stene trval 32 dní, z toho polovicu bola uväznená na závesnej plošine. Celý jej pobyt osamote takmer dva mesiace.

'Tá baba si vystačí úplne sama,' napadlo mi. Mužov nepotrebuje ani na technické práce. Je technicky zdatná: Čo vo svojej prezentácii prezradila, bolo jej nadšenie zo zakladania technických lezeckých pomôcok v horolezeckej ceste, ktorú si v stene budovala. Je nepochybne majsterkou v zostrojovaní kladkostrojov na vyťahovanie a spúšťanie "svíň" - ťažkých batohov s nákladom, ktorý potrebuje na stene.

Aj festivalová sála sa mi zdala byť toľkou "sebestačnosťou" zarazená, otázok nebolo veľa. Niekto sa opýtal: "A nemali ste tam halucinácie?" Silvía ostala pokojná: "Nie, nemala."

Keď tak nad tým rozmýšľam, tak už viem, na čo by som sa jej opýtal:

Koľko dní, ako dlho by ste tam mali trčať, aby vám ľudia začali chýbať? Možno sa jej na to opýtam nabudúce.