Štefanovo kolečko - variant s návratom po maďarských ramenách

Tento článok nadväzuje na trasu nazvanú Štefanovo kolečko.

Po prechode z dunajských ramien sa nevraciame starým korytom Dunaja ku gabčíkovskej čárde, ale preplavíme sa na maďarskú stranu. Chce to trocha pádlovania, pretože schodíky (číslo 1 na online mape), ktoré umožňujú vystúpiť na maďarský breh, sú približne na tej istej úrovni ako miesta, kde zo slovenských ramien vchádzame do Dunaja. Preto túto trasu odporúčame len pre vodákov, ktorí sú už zohraní v pádlovaní. Je to pri kilometri 1825.

Celý okruh má športovejší charakter, pretože k siedmim prenáškam na Štefanovom kolečku pribúdajú dve ďalšie, ktoré sú o niečo dlhšie.

Po preplavení sa na maďarský breh treba lode preniesť do ramena, ktoré je rovnobežné so starým korytom Dunaja. Na brehu čaká prekvapenie. Pokosený trávnik a informačná tabuľa. Trocha iná káva, ako v slovenskej divočine.

Oblasť patrí pod správu neďalekej dedinky Dunaremete. Cez rameno prechádza mostík a pod ním je vodný skok, do ktorého sme sa radšej nepúšťali. Mali sme celkom problém, kde vkĺznuť s kánojkou do ramena, prešli sme asi 100 metrov pešo, ale kedže sme žiadne dobré miesto nenašli, na vodu sme išli zo skál hneď vedľa perejok a nebolo to veľmi pohodlné. Ale samotná prenáška je krátka, niečo málo cez 50 metrov a po pokosenom trávniku. Kedže je toto miesto upravené a autami dobre prístupné, väčšinou tam sú nejakí výletníci.

Rameno, ktorým sme sa potom plavili, pripomína umelý kanál. Po jeho bokoch vidno plastové fólie, ktoré asi majú zabrániť úniku vody. Ale čím dlhšie sme plavili, tým bolo prostredie prírodnejšie a krajšie. Najmä na ľavej strane bol breh stále členitejší.

Asi po troch kilometroch sme sa doplavili k širokej prehrádzke, ktorú maďarská mapa označuje ako Gombócosi zárás (2). Prehrádzku je možno preniesť a pokračovať ďalej v plavbe širokým ramenom, alebo je možné odbočiť doľava a pokračovať užším ramenom. To bola naša trasa.

Úzke rameno sa napája na širšie a v tomto sme využili druhú odbočku doľava (3) a dostali sme sa do jedného z najkrajších ramien v oblasti. To sa kľukatí a približuje k starému korytu Dunaja, ktoré bolo naším cieľom. Ale jedna sľubná odbočka doľava, ktorá nás mala doviesť ku krátkej prenáške do starého Dunaja, sa napokon ukázala ako zlý tip. Vrátili sme sa a pokračovali ďalej, až kým sme neprišli ďalej k prehrádzke, ktorú mapa označuje ako Farkaslyuki zárás (4). Tam sme si nechali poradiť od maďarských rybárov, ktorí nám ukázali, že sa máme trocha vrátiť a odbočiť do ramena, ktoré vedie k Dunaju.

Po necelom kilometri sme sa dostali na koniec ramena, za ktorým bola rieka. Presnejšie, netreba sa plaviť až na jeho koniec, ale pristáť na mieste, kde odbočuje doľava (5). Po pár krokoch po hrádzi ukrytej medzi stromami, uvidíte Dunaj.

Je to medzi kilometrom 1820 až 1819, krátko pod Gabčíkovskou čárdou na slovenskej strane. Prenášať treba asi 100 metrov a bolo by to napokon v pohode, keby v Dunaji bola vyššia voda. V našom prípade bolo vody menej a museli sme prekonávať malé jazierko s bahnistým brehom. Voda bola už studená a namočiť sa nám nám nechcelo, tak sme si pomáhali kusmi naplaveného dreva, z ktorého sme si stavali chodník. Vcelku sme to zvládli a zakrátko sme boli v Dunaji. Tu nás čakala ďalšia športová vložka. Potrebovali sme sa preplaviť niekoľko sto metrov proti prúdu, aby sme sa dostali ku Gabčíkovskej čárde. Našťastie, na maďarskej strane povyše čárdy je plytčina, ktorá tvorí vodné zátišie, ktorým sa pomerne ľahko pádluje. Išli sme čo najvyššie a potom sme sa vrátili na slovenský breh. Ináč, ak by sa niekomu nechcelo vracať loďou hore prúdom, pokojne môže prejsť na slovenský breh pod čárdou. Je tam dobrý vjazd do rieky.

Ak to zhrnieme, pri tejto maďarskej variante sú len dve dlhšie prenášky a trocha plavby proti prúdu Dunaja. Maďarské prehrádzky je možné obísť. Najmä finálny úsek je veľmi pekný.

Pripojte komentár