Vybrali sme sa na skaly Pajštúnskeho hradu v Malých Karpatoch a hoci sme najprv sme mali byť štyria, potom piati, a potom neviem koľkí, napokon sme ostali iba traja. To je dobrá zostava na fotoreportáž. Jeden lezie, jeden istí a jeden môže fotografovať.
Prvá snímka vyzerá, akoby som ju cvakol vo voľnom páde.
Ďalšia "refugee friendly", je už menej abstraktná...
Dážď a slnko. Padajúce kvapky sa trblietajú v slnečných lúčoch. V lete 2014 sme to na Pajštúne zažili viackrát.
Dávali sme najprv rozliezačky v zadnom "Zelenom" sektore. Keď začalo zľahka pršať, a sektor nám zvlhol, vybrali sme sa hľadať suchšie cesty, kde by bolo menšie riziko pokĺznutia sa. Vďaka tomu, že hlavná stena bola v závetrí, nebolo naše hľadanie márne. Jednu suchú cestu sme našli v Čiernom sektore: do päťpluskovej Knihy, čiže niekdajšieho Mastihubovho komína, nenapršalo. Zaujal som strategickú polohu na šikovnej plošinke a už mi ostávalo iba fotiť, ako si to Viki užíva.
Vydané: 2014-08-17
Aktualizované: 2014-08-17
Kategórie: Horolezectvo