Veľká noc

Veľká noc je pohyblivý sviatok. Veľkonočné sviatky 2024 sú na prelome marca a apríla. Kvetná nedeľa pripadá na 31. marca.

Voľné dni pripadajú na 29. 3. (Veľký piatok) a 1. 4. 2024 (Veľkonočný pondelok).

Obdobie pred Veľkou nocou je mimoriadne bohaté na kalendárové ľudové obyčaje.

Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku, alebo upáliť. (Kliment Ondrejka, Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska). Morenu predstavovala obvykle slamená figurína oblečená do starších handier. Vynášanie Moreny (v niektorých regiónoch Murieny alebo Marmurieny) sa dialo obvykle na Smrtnú nedeľu - dva týždne pred Veľkou nocou - na strednom a východnom Slovensku alebo na Kvetnú nedeľu - týždeň pred Veľkou nocou - na západnom a južnom Slovensku. Tu hneď po vynesení Moreny prinášali do domov letečko, halúzky zdobené vyfúknutými vajíčkami, farebnými stužkami a vtákmi vytvarovanými z cesta. Letečko symbolizovalo prebúdzajúcu sa prírodu a životnú silu. V niektorých lokalitách Slovenska vynášali Morenu aj Dedka - mužskú figurínu, ktorá takisto symbolizovala odchádzajúcu zimu.

Kyseľ, Kyselica je názov figuríny na južnom Slovensku, patril pôvodne slovanskému obradovému nápoju, ktorý sa píjal na slávnostné príležitosti a neskôr korešpondoval s názvom kyslej pôstnej polievky. (Etnografický atlas Slovenska).

Pri vynášaní Moreny sa spievali pesničky.

Nesieme Morenu,
v oleji smaženú,
kde ju zanesieme,
keď sami nevieme?

Na richtároch vráta,
tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku,
že má kamarátku.

Richtár keď ju zočí,
svet sa s ním zatočí,
povie to je krása,
dá nám celô prasa.
(Žartovná pesnička dievčat pri vynášaní Moreny - Kozárovce, Tekov)

Šibanie veľkonočným korbáčom zabezpečujúce zdravie je charakteristické pre západné Slovensko. Okrem malého regiónu na Záhorí je dnes rozšírené na celom Slovensko oblievanie dievčat. Voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Symbolickým darom za oblievanie a šibanie je vajíčko, prastarý kultový a obetný predmet, ktorý je znakom životného kolobehu. (Etnografický artlas Slovenska).

Najobľúbenejšou a najrozšírenejšou riekankou, ktorá sprevádza šibanie, je riekanka, v ktorej je ústredný verš "šibi-ryby mastné ryby". Jej viaceré verzie nájdete u na stránke veľkonočných vinšov a básničiek.

Šibi-ryby mastné ryby, kus koláča od korbáča,
kázal kadlec aj kadlečka, abys dala tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne a to tretie zabarvené,
to je moje potešenie.

Veľký piatok pochmúrny,
zvestuje rok neúrodný.

Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok.

Pekná a jasná Veľká noc znamená hojnú úrodu.

Veľkonočná nedeľa v roku 2011 pripadla na 24. apríla, keď má meniny Juraj. S Jurajom sa spája koniec jarných sviatkov a definitívny začiatok nového poľnohospodárskeho roka.

Na Ďura tráva zo zeme beží.

Pred Dzurom môžeš kliešťami trávy ťahať zo zeme, nevyjde, po Dzure mu môžeš mlatkom biť, vyjde.

Ďura šickych s chyži do poľa vyhaňa.

Saď zemiaky na Ďura, bude plná komora.

Pripojte komentár