Keď navštívite Galériu mesta Bratislavy na Panskej ulici známu ako Pálffyho palác nemáte na výber. Musíte prejsť pasážou. A odteraz začneme písať toto slovo s veľkým začiatočným písmenom. Pasáž Mateja Kréna už totiž začína poznávať celé Slovensko. Chodia sa cez ňu prejsť ľudia z východu, severu aj juhu. Ich kroky smerujú do nekonečného priestoru, "tam, kde sú tie knihy." Bočné steny Pasáže tvorí totiž rad naukladaných kníh, akási virtuálna knižnica, ktorá vám umožní ponoriť sa do nekonečna. Tí menej odvážni, tí čo majú závrate, do Krénovej vízie radšej nevstupujú. Oprú sa o okraje vstupných dverí a nemo pozorujú. Svet, ktorý svojou nekonečnosťou pohltí každého. Umožní návštevníkom galérie prejsť z jednej strany na druhú a zažiť neopísateľný zážitok života bez konca. A ak aj nejaký koniec môžeme tušiť, je celkom v nedohľadne.
"Projekt pasáž predstavuje akúsi symbolickú skratku naprieč svetmi v ktorých existujeme. Cez svet faktický, reálny do sveta ľudskej kultúry, kde je skutočnosť zamieňaná za skutočnosť inú – virtuálnu - za skutočnosť slova, textu, znaku, symbolu, obrazu a potom späť," píše sa v sprievodnej brožúre. Tak sa stalo, že Pasáž fascinuje každého návštevníka, ktorý sa k nej priblíži. Deti ju pozorujú s neskryte otvorenými ústami a očami, dospelí pristupujú, veľmi, veľmi opatrne, aby sa im nedajbože nazakrútila hlava. Je toho na nich priveľa. Zároveň však vedia, že ani im nezaškodí ponoriť sa do iných svetov. Svetov, kde sa im možno na chvíľu zakrúti hlava, ale zažijú niečo nezvyčajné. Svetov, kde necítia pevnú pôdu pod nohami aj keď tušia, že sa im nemôže nič stať. Svetov, kde neobstoja ich vecné argumenty a logické riešenia. Svetov, kde im je nakoniec strašne fajn.
"Pasáž sa napriek svojej, v podstate diskrétnej prítomnosti, stáva prekážkou a súčasne aj jedinou možnosťou pohybu v priestore galérie či sveta a reflektuje tak aj inú stránku tohto diania – absenciu iných alternatív." Takže vy, vážení diváci, nemáte inú možnosť. Ak navštívite Pálffyho palác, nemôžete obísť Pasáž Mateja Kréna.
