Išiel som, kam som chcel

Pocity sú zmiešané, návrat domov, do každodennej konzumnej reality nie je veľmi príjemný, ale holt to je život, nič netrvá večne.
Nebolí ma nič, som úplne v poriadku, žiadna únava, len chodiť som skoro zabudol a dlhšie schody pre mňa teraz znamenajú výzvu, kedže svaly na nohách sa prispôsobili inému pohybu.

Jediný presný údaj ktorý mám, je celková vzdialenosť a to presne 4560 km za 72 dní. Nešliapal som každý deň, pauzičky na 2-4 dni som si robil každé cca 1-2 týždne, záležalo od okolností, myslím že priemerne som najazdil tak cca 80-90 km denne, maximálne 155 km.

Uf, prvotná myšlienka vznikla asi pred rokom, mal som za sebou niekoľko dní bicyklovaia po Balkáne (čo môžem jednoznačne doporučiť) a po stretnutí s niekoľkými zahraničnými cykloturistami som usúdil, že toto by mohlo byť niečo pre mňa. Od myšlienky k jej realizácii je pre mňa obvykle veľmi ďaleko, a konečné rozhodnutie ísť padlo, keď som si zadovážil, Rudyho (môj bicykel:)

Intenzívne prípravy prebiehali asi 3 dni a zvyšok ako vybavenie si pasu, výpovede z roboty, príprava bicykla trvali asi 3 mesiace.

Toto je asi najhoršia otázka pre mňa, skoro každý deň ma čakala nová výzva, noví ľudia, nová skúsenosť. Myslím, že asi najsilnejší zážitok bola pre mňa cesta z Burgosu do Santiaga de Compostela, nikdy by som si nemyslel, že to môže byť tak nádherná skúsenosť. Na začiatku som bol rozčarovaný z komercionalizmu a masovosti tejto púte, ale postupne som spoznal, v čom tkvie čaro tejto cesty. Asi najsilnejší bol pre mňa deň, kedy som bicykloval do dedinky Frómista v nadmorskej výške 1300 m n. m pri teplote asi 30°C-34°C. Pri stúpaní som sa okúpal v prameni s bazénom a na vrchole kopca ma čakala útulňa v starobylom bývalom kostole za dobrovoľný príspevok. Prespával tam mix zaujímavých ľudí - Kórejci, Taliani, Kanaďania, Nemci, Poliaci, Maďarka, a dokonca jeden Slovák žijúci v Holandsku (po dlhej dobe som znova počul slovenčinu). Spoločne sme si navarili večeru a po večeri sme diskutovali a pri pohári vínka sledovali západ slnka. Čarovné momenty.

Netušil som, že Francúzi pijú viac belgického piva ako francúzskeho vína, že Portugalsko je v plytvaní verejnými financiami lepšie ako Slovensko, na začiatku som nevedel surfovať, predtým som neochutnal zelené víno, grilované sardinky, a mnoho iného :)

Mal som kúpenú letenku na cestu domov z Lisabonu (ešte som nevedel, čo bude s bicyklom) a po ceste som mal pár checkpointov, kde som vedel, že chcem ísť alebo, že tam môžem prespať.
Cez deň som šliapal do pedálov, k večeru som sa poohliadol po vhodnom mieste na spanie a ráno znova to isté. Plány som menil a vymýšľal za pochodu. Jednoducho sloboda, išiel som, kam som chcel, podstatný bol len smer na juhozápad.

Toto si pamätám úplne presne. V Nemecku som si naplánoval 150 km štreku z Augsburgu do Ravensburgu, od rána bolo počasie pod psa. Ráno extrémny protivietor, neskôr búrka a silný dážď, neskôr jasno s teplotou okolo 5°C. Po 100 km som toho mal už dosť, pršalo, mrzol som a začalo sa stmievať. Myšlienka na teplú posteľ ma ale udržiavala pri zmysloch a tak som na pokraji síl po viac ako desiatich hodinách na bicykli dorazil do Ravensburgu kde som mal dohodnuté prespanie u miestneho cyklistu - dobrodinca.

Jasné, všetci z Cyklo kuchyne Bratislava mi fandili a pomohli, ako sa dalo, za čo som veľmi vďačný, bez nich by som to až také ľahké nemal. Po ceste som navštívil veľa organizácií, zaoberajúcich sa bicyklami a cyklodopravou, za zmienku stojí Viedeň, Linz, Augsburg, Mníchov, Grenoble, Lyon, Porto, Lisabon.

Vybral som si overenú cestu, 26" MTB z roku 1994 s vtedy top výbavou od Shimana- LX+XT, s oceľovým rámom, kompatibilný s novými komponentami. Kúpil som ho za 100 eur, bol vo veľmi dobrom stave. Na cestu som ho vybavil blatníkmi, nosičom, novými pneumatikami, vynovil som pohonný systém (reťaz, kľuky, viackolečko). Bicykel niesol mňa a cca 20-25kg batožiny.

Asi by som si naň kúpil len dobrý držiak na mobilný telefón, keďže som ho používal na navigáciu po krajine. Možno by som nainštaloval aj predný nosič na batožinu, je to praktickejšie, mať veci vo viacerých oddelených taškách.
Na bicykel som si zvykol, som až prekvapený, ako dobre sme si sadli, hoci to nie je žiadny cestovateľský špeciál.

Mohol by som povedať že to bolo celé zadarmo :) Ak zoberiem do úvahy, že na normálny život (stravu, ubytovanie a pivo) v Bratislave potrebujem cca 400-500 eur mesačne, tak som minul rovnakú sumu za mesiac. Vrátane nákupu nepredvídaných vecí (akumulátor fotoaparátu, nepremohavé nohavice...). Letenka ma stála 110eur + 50eur za bicykel. Keďže som aj turista aj cyklista, nebolo potrebné kupovať nové oblečenie a všetku turistickú výbavu.
Oficiálnych sponzorov som nemal a ani som nechcel, výlet som si financoval sám, no niečo mi prispela rodina, známi a nejakú čiastku mi venovala aj Cyklo kuchyňa.

Určite sa mi vylepšil môj chabý orientačný zmysel, orientácia vo veľkých mestách mi už nerobí problém. Začal som si o niečo viac vážiť bežné veci, ako voda, dobré jedlo a toaletný papier. A nikdy by ma nenapadlo, že si budem niekedy viesť denník, a teraz mám zapísaný jeden celý zošit.